Jednou z oživených historických pamätihodností, ktoré budete môcť obdivovať v novovznikajúcej mestskej štvrti v podhradí, je aj replika zaniknutého vodovodu, ktorý v 18. storočí zostrojil „slovenský Leonardo da Vinci“. Na jej výstavbu v opornom múre na Oeserovom rade boli použité historické pozostatky a originálne relikty tohto významného technického diela, ale ani gram cementu.
Prenesme sa do druhej polovice 18. storočia, keď Bratislavský hrad prešiel za Márie Terézie zásadnou prestavbou na reprezentatívnu barokovú rezidenciu. V tom čase nemal studňu a vodu museli zadržiavať počas dažďov do cisterny a pitnú tam vynášali v kožených mechoch na chrbtoch somárov z prameňov pri terajšej Mudroňovej ulici. Problém s vodou vyriešil bratislavský rodák a dvorný radca Márie Terézie – Johann Wolfgang von Kempelen, ktorý sa preslávil viacerými technickými vynálezmi. Vymyslel a navrhol tlakový vodovod, ktorý dokázal dômyselne dopraviť vodu z Dunaja až o 80 metrov vyššie na hrad. V strmom svahu ho umiestnil do murovanej podzemnej chodby z kvalitných tehál, ktorá viedla aj starou Vydricou. Potrubie hradného vodovodu bolo z drevených rúr pospájaných kovovými prstencami. Pozdĺž chodby viedlo kamenné schodište, ktoré umožňovalo údržbu a rýchlu opravu vodovodu. V novej Vydrici ho bude pripomínať replika pôvodného portálu, ktorý je ukážkou prierezu chodby. Zasadená je do oporného múru na Oeserovom rade, v miestach, kadiaľ kedysi prechádzala.
Unikátne technické dielo
Kempelenov vodovod bol vybudovaný v 60. rokoch 18. storočia v rámci tereziánskej prestavby Bratislavského hradu. Mechanizmus vodovodu podľa archívneho plánu z roku 1773 pozostával v spodnej časti z budovy pre pohyb koní vyťahujúcich podzemnú vodu z Dunaja zo studne situovanej v jej priamom susedstve. Pri tejto Kempelenovej vodárni (na terajšej Žižkovej ulici), zakrytej vysokou ihlanovou strechou, bola situovaná stajňa s vedľajším vykurovaným obytným priestorom a kuchyňou. Zo spodnej stanice tlakový mechanizmus prečerpával vodu do stanice situovanej v strednej časti hradného vrchu. Odtiaľ pokračoval vodovod vo forme chodby pod terénom a ústil do suterénu pod hradným palácom, kde plnil hradné cisterny vodou. Vodovod stratil svoju funkciu po pripojení hradu na novú mestskú vodovodnú sieť vybudovanú v závere 19. storočia.
Vydrica svoju históriu neskrýva
Práve naopak. Viaceré historické prvky zveľaďuje a sprístupní ich milovníkom histórie, ale aj širokej verejnosti. „Na území dnešnej Vydrice sa do začiatku novej výstavby zachovali len dva fragmenty murovaného kanála vodovodu. Tieto boli pred začatím prác geodeticky zamerané, architektonicky a historicky zdokumentované a následne boli citlivo rozobraté tak, aby zostal zachovaný pôvodný materiál. Prezentácia technického diela na novom opornom múre na Oeserovom rade, rozmery chodby, typ muriva a zaklenutie zodpovedajú zdokumentovanému pôvodnému stavu,“ deklaruje Ľubomír Augustín, odborný poradca Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Bratislave, ktorý dohliadal na výstavbu tohto odkazu minulosti vo Vydrici.
Znovuzrodenie bez cementu
„Materiály z pôvodnej klenby Kempelenovho vodovodu, hlavne žulové kamenivo a tehly z 18. storočia, boli štyri roky uložené v depozite a čakali na svoje znovuzrodenie. Pri murovaní museli byť dodržané všetky zásady historickej obnovy pamiatok, ako aj riadkovanie a klínovanie muriva,“ hovorí Branislav Piroha, ktorý realizuje viaceré pamiatkové obnovy nielen vo Vydrici, ale aj po celom Slovensku. Podieľal sa na revitalizácii mestských hradieb v Bratislave, Plaveckého hradu, synagógy v Stupave, renesančného kaštieľa v Necpaloch alebo zámku Kunerad. „Zaujímavosťou je, že na výstavbu repliky vodovodu z roku 1773 nebol použitý ani gram cementu. Remeselníci postupovali podľa dobových techník a na výstavbu repliky Kempelenovho vodovodu použili pôvodné materiály. Spotrebovali pri tom pol tony nehaseného vápna a sto kilogramov sopečného popola. Precízna ručná práca trvala trom remeselníkom asi tri týždne,“ opisuje priebeh prác Branislav Piroha. Oživené artefakty a pamätihodnosti budú vo Vydrici pripomínať historickú hodnotu podhradia, v ktorom postupne vyrastá moderná a autentická mestská štvrť Starého Mesta.
Kempelen – technický „čarodejník“
Bratislavský rodák Wolfgang von Kempelen (1734 – 1804) bol geniálny vynálezca z čias vlády Márie Terézie. Vďaka mnohým inováciám je často označovaný ako slovenský „Leonardo da Vinci“. Najznámejším Kempelenovým vynálezom je jeho šachový automat z roku 1769. Bol dokonalou ilúziou „robotického“ Turka, ktorý dokázal zdolať každého hráča. Kempelen má na konte niekoľko svetových prvenstiev, napríklad prvý úspešný pokus o umelé napodobenie reči, jedno z prvých prakticky použiteľných zariadení na písanie pre nevidiacich či prvý udelený patent na parnú turbínu. Okrem vodovodu, ktorý zaviedol na Bratislavský hrad, vynašiel aj mechanizmus fontány vo viedenskom Schönbrunne, pontónový most cez Dunaj alebo polohovateľnú posteľ pre chorú Máriu Teréziu. Kempelena dnes v Bratislave pripomína jeho socha v parku Vodárenského múzea a teraz aj replika vodovodu vo Vydrici. Viac sa o Kempelenovi dočítate v zaujímavom rozhovore.
