REZERVOVAŤ SI VIDEO STRETNUTIE

Sme tu pre vás

Mám záujem

MagazínPríbehy Bratislavy12 MIN

Bratislavský génius Kempelen: Iluzionista proti svojej vôli

Jednou z historických pamiatok, ktoré sa na Vydrici zachovajú pre budúce generácie, je Kempelenov vodovod. Bratislavský rodák Wolfgang von Kempelen (1734 – 1804) ním vyriešil zásobovanie Bratislavského hradu vodou, ktorú v 18. storočí dokázal poslať do výšky 80 metrov. Geniálny vynálezca z čias vlády Márie Terézie chcel byť vedcom, no osudným sa mu stala iluzionistická atrakcia – šachový stroj Turek, ktorý zatienil jeho ostatné vynálezy.

Prečo sa k nemu Bratislavčania tak málo hlásia a prečo sa nestal rovnakým symbolom Bratislavy ako je Kafka v Prahe? Hovorí ANDREJ GROLL z občianskeho združenia Kempelenopolis, majiteľ rekonštrukcie slávneho šachového automatu s podobizňou Turka.

Ak by sme sa spýtali Bratislavčanov na ulici či poznajú Kempelena, ako by to dopadlo?

Myslím, že väčšina by ho nepoznala vôbec. Ak ho niekto pozná, tak sa mu vybaví podvodník.

Z akého dôvodu?

Kvôli šachovému stroju – Turkovi, ktorého ľudia považujú za podvod. Musím sa ho však zastať, Turek nebol podvod, ale dômyselná ilúzia na objednávku Márie Terézie. Kempelen ho ako ilúziu aj prezentoval a to, že sa ním nakoniec preslávil, nebol jeho zámer.

Kto teda bol Kempelen?

Renesančná osobnosť, vedec a vynálezca z obdobia osvietenstva s celosvetovým presahom, ktorý sa snažil svojimi vynálezmi robiť svet lepším miestom.

Prečo o Kempelenovi vieme v jeho rodnej Bratislave tak málo? Ak povieme Aurel Stodola alebo Štefan Banič, ľuďom napadne parná turbína a padák. A pritom Kempelen zostrojil prvú parnú turbínu a ďalšie vynálezy.

Hlavne preto, že Turek zatienil všetky jeho ostatné vynálezy, hoci boli oveľa dôležitejšie. A tiež preto, že bol etnický Nemec a my sa k našim osobnostiam z obdobia Habsburskej ríše, ktoré neboli slovenského pôvodu, staviame trochu macošsky. Prenechávame ich Rakúšanom alebo Maďarom, ktorí sa ich vďačne ujmú.

Turek nebol podvod, ale dômyselná ilúzia na objednávku Márie Terézie. Kempelen ho ako ilúziu aj prezentoval a to, že sa ním nakoniec preslávil, nebol jeho zámer.

O Kempelenovi kolujú skôr mýty než fakty. Čo sú tie mýty a čo skutočnosť?

Sú dva mýty, ktoré sa dokonca navzájom vylučujú: jeden hovorí, že Turek bol inteligentný stroj, hoci niečo také v 18. storočí nebolo možné. Alebo označujú Turka za podvod a Kempelena za šarlatána, ktorý mámil peniaze od dôverčivého publika. To tiež nie je pravda, Kempelenovi bol šachový stroj skôr na príťaž a snažil sa od neho dištancovať. Ale Jozef II. ho príkazom poslal s Turkom na dvojročné turné po Európe a takto sa stal Kempelen iluzionistom proti svojej vôli.

Aká je pravda o Turkovi?

Vznikol tak, že Mária Terézia pozvala Kempelena na iluzionistické predstavenie kúzelníka Pelletiera do Viedne. Bratislavský vedec bol z úrovne trikov rozčarovaný a poznamenal, že by vedel pripraviť niečo oveľa efektnejšie. Panovníčka ho vzala za slovo a poverila ho, aby za šesť mesiacov vyrobil niečo na pobavenie hostí na svadbe jej dcéry Márie Amálie. Práve teraz sme oslávili 250. výročie Turkovho debutu. Išlo o tzv. kabinetnú ilúziu – v šachovom stole sa skrýval šachista, pre publikum neviditeľný, aj keď bol stôl otvorený dokorán. Pomocou dômyselného mechanizmu ovládal ruku Turka, ktorá ťahala figúrkami. Tento typ ilúzie bol použitý prvýkrát v dejinách.

Čo všetko Kempelen vymyslel a čo z toho sa zaviedlo do praxe?

Na konte má množstvo svetových prvenstiev s obrovským záberom. Napríklad prvý hovoriaci stroj v histórii, ktorý naozaj fungoval a zapísal sa do dejín fonetiky a jeho tvorcu urobil priekopníkom logopédie. Kempelen je aj držiteľom prvého patentu na parnú turbínu v histórii. Použil ju na pohon čerpadiel v Neptúnovej fontáne v Schönbrunne a testovala sa aj v  baniach v Hodruši. Najviac ma fascinuje jeho práca pre nevidiacich. Zostrojil prvé zariadenie na tlač textu pre nevidiacich. Opäť na objednávku Márie Terézie, pre nevidiacu speváčku a skladateľku Mariu Theresiu Paradis. Tá na hudobnom turné po Európe prezentovala aj Kempelenov stroj a tak v Paríži dopomohla k otvoreniu prvej školy pre nevidiacich. Tú navštevoval aj Louis Braille…

A čo po vynálezcovi ostalo v Bratislave?

Na Vydrici sa nachádzajú zvyšky vodovodu, ktorým vyriešil problémy so zásobovaním Bratislavského hradu vodou počas prestavby v roku 1773. V Podhradí stála Kempelenova vodáreň so studňou, odkiaľ konskou silou poháňaný gápeľ vytláčal vodu dreveným potrubím do výšky 80 metrov priamo na hradné nádvorie. Zvyšky vodovodu možno vidieť dodnes nad Rybárskym cechom. Vodáreň stála až do začiatku 20. storočia.

Ako vnímate budúcnosť Kempelenovho vodovodu na Vydrici?

Mal som stretnutie s developerom a mám dobrý pocit z toho, že k vodovodu pristupujú s úctou a že verejnosti bude odprezentovaný na úrovni.

John Gaughan je americká celebrita vo svete iluzionistov, spolupracuje aj s Copperfieldom. Na základe starých rytín, listov a jedinej súčiastky, ktorá zostala zo zhoreného originálu, zrekonštruoval Turka do autentickej funkčnej podoby.

Je vaše združenie Kempelenopolis odpoveďou na nedocenenie génia z Bratislavy?

Pred pár rokmi som si položil otázku, ako je možné, že nemá v meste žiadne múzeum. Vytvoril som preto putovnú výstavu Bratislavský DaVinci pre Slovenské technické múzeum. Snívam však o stálom múzeu, venovanom Kempelenovi. Je škoda, že tento vynálezca svetového významu je u nás polozabudnutý. Mal by byť pre Bratislavu tým, čo je Kafka pre Prahu, alebo Mozart pre Salzburg. Mal by byť synonymom Bratislavy, môžeme byť naňho právom hrdí.

Kde v meste by mal mať pamätnú tabuľu?

Jedna sa nachádza na Hviezdoslavovom námestí uprostred veľkej šachovnice v dlažbe. Narodil sa na mieste terajšej Univerzitnej knižnice a de Pauliho paláca a žil na Dunajskej ulici v dome, o ktorom sa nevie, či ešte stojí. Tam všade by mohli byť tabule. Okrem toho máme nápad na náučný chodník, ktorý by viedol z Dunajskej okolo Univerzitky, cez Vydricu, až k jeho soche vo Vodárenskom múzeu.

O Kempelena sa paradoxne zaujímajú viacej odborníci vo svete. S kým všetkým sa vám podarilo spojiť?

Nadviazal som kontakt s viacerými významnými „kempelenológmi“, napríklad s doktorkou Alice Reininger z Viedne, alebo Fabianom Brackhane z Inštitútu pre nemecký jazyk v Mannheime. Ale najbombastickejšie stretnutie sa mi podarilo minulý týždeň – John Gaughan je americká celebrita vo svete iluzionistov, spolupracuje aj s Copperfieldom. Na základe starých rytín, listov a jedinej súčiastky, ktorá zostala zo zhoreného originálu, zrekonštruoval Turka do autentickej funkčnej podoby. Posťažoval sa, že mechanizmus vo vnútri je nádherný, ale ako pravý iluzionista ho nemôže nikomu ukázať.

Nevidieť do fungovania kúziel – to je dôvod prečo ľudí tak bavia ilúzie už celé stáročia?

Presne. Ani Kempelen, hoci sa netajil tým, že ide o ilúziu, nikdy neprezradil ako Turek funguje. Na pozadí mnohých kúziel je často jednoduchý trik a po jeho odhalení sú ľudia sklamaní. 

Grafiky od známeho ilustrátora Miroslava Cipára.

Originál Turka zhorel v múzeu vo Filadelfii v roku 1854. Koľko replík existuje dnes?

Funkčné sú dve. Jedna od spomínaného Johna Gaughana, tú by neodlíšil ani samotný Kempelen. Druhá je v múzeu informačných technológií v Nemecku, no pôsobí, akoby ju postavila NASA. A polofunkčnú repliku vlastníme my ako občianske združenie Kempelenopolis. Kabinetná ilúzia v nej funguje, ale šachista zatiaľ nemôže mechanicky ovládať ruku sediaceho Turka. Figúrkami pohybuje pomocou modernej technológie. Zahral si aj na juniorských šachových majstrovstvách Európy v Inchebe a podal skvelý výkon. Turkov „poradca“ bol talentovaný šachista Lukáš Kostolanský.

Kde ešte máme šancu vidieť stroj v akcii?

Ďalšiu exhibíciu chystáme 14. novembra v Bratislave, v spolupráci s Mensou, organizáciou pre nadpriemerne inteligentných. Jej predseda Andrej Aleksiev sa snaží určiť Kempelenovo IQ. Myslím si, že v prípade vynálezcu ide aj o vysoké EQ, keďže vo svojom diele myslel aj na hendikepovaných. Okrem toho v spolupráci s Goetheho inštitútom pripravujeme 11. septembra podujatie venované Kempelenovmu hovoriacemu stroju. Spomínaný doktor Brackhane tam predvedie zrekonštruovaný hovoriaci stroj.

Je niečo, čo vás na Kempelenovi prekvapilo, o čom ste nevedel?

Kempelen mal vlastný recept na prípravu piva, no Mária Terézia mu naň odmietla udeliť privilégium.

Podobizeň Turka ste nedávno vydali ako grafiku od známeho ilustrátora Miroslava Cipára. Ako vám napadol práve on?

Miroslav Cipár bol od detstva môj obľúbenec, no oslovil som ho, pretože sa vo svojej tvorbe Kempelena už dotkol. Ilustroval knihu Márie Ďuríčkovej Dunajská kráľovná, kde zvečnil šachistu. Navrhol aj obálku k slovenskému vydaniu Kempelenovej knihy Mechanizmus ľudskej reči.

 

Kontaktujte nás

Dohodnite si stretnutie

Kontaktujte nás

Kancelárske priestory vo Vydrici

Kontaktujte nás

Obchodné priestory vo Vydrici