„Odišiel do lesov. Tak hovorili starí Slovania, keď niekto zomrel. Odchod z tohoto života do večného šumu lesov, rozlúčenie so zosnulým v prírode, večný kolobeh života, návrat doň po smrti,“ napísal o krematóriu niekdajší Milučkého učiteľ, profesor Jan E. Koula.
Spôsob, ako si uctiť svojich zosnulých predkov, je od dávnych čias súčasťou kultúry civilizácií. Miesta posledného odpočinku sa podieľajú aj na formovaní života v mestách. Moderné technológie a rozvoj miest v 20. storočí si vyžadovali modernizáciu aj v tejto oblasti. Prvé moderné krematórium vzniklo na území Slovenska v roku 1968.
Ide naozaj o výnimočnú bratislavskú stavbu. Autorom tohto fascinujúceho areálu, ktorý je zasadený do mierneho svahu lesa v mestskej časti Lamač, bol významný architekt povojnovej generácie modernistov Ferdinand Milučký. Okrem iného aj autor piešťanského Domu umenia a výstavných pavilónov v bývalom PKO.
Nie náhodou je Bratislavské krematórium a urnový háj považované za jedno z Milučkého vrcholných diel.
Architekt sa už v roku 1955 ocitol v širšom kolektíve víťazného návrhu na cintorín s krematóriom, ktoré mali byť pôvodne v Slávičom údolí. Neskôr spolu s Rudolfom Masným vyhrali aj celoštátnu súťaž na smútočné siene pre väčšie mestá. Keď došlo k definitívnemu rozhodnutiu, že Bratislava bude mať krematórium, Stavoprojekt poveril vypracovaním projektu práve Milučkého. Bratislavské Krematórium je prvým moderným zariadením tohto typu na Slovensku.
Od vchodu do areálu stúpa ku krematóriu dlhý oblúkový chodník. Stavba je sústavou pozdĺžnych stien, ktoré vymedzujú vnútorné priestory. Priečne steny sú celosklené. Z hlavnej obradovej sály je pôsobivý priehľad do lesa so starými stromami.
Krematórium dotvárajú sochárske diela od troch slovenských výtvarníkov. V exteriéri sa nachádza totemová Kompánkova plastika na hlavnej lúke, travertínová socha pred hlavnou sálou je od Rudolfa Uhra a autorom figurálnej sochy Smútok v urnovom háji je Pavol Tóth.
V krematóriu je pochovaný aj architekt Emil Belluš. V krásnom areáli urnového hája pri krematóriu v bratislavskom Lamači sa môžeme nad urnami pokloniť pamiatke mnohých vedeckých a kultúrnych pracovníkov a umeleckých osobností. Sú tu uložené urny politika Vladimíra Clementisa, spisovateľov Petra Jilemnického, Františka Votrubu, Pavla Horova, Ladislava Novomeského, Ferdinanda Gabaja, Jána Mišianika, Ruda Morica, Milana Ferka, herca Františka Dibarboru, hudobníka Deža Ursínyho a mnohých ďalších. Jeden z najvýznamnejších architektov dvadsiateho storočia na Slovensku Ferdinand Milučký odišiel do lesa v lete tohto roku vo veku nedožitých 80 rokov.
