Dizajn navigačných a orientačných prvkov v novej štvrti v podhradí navrhla grafická dizajnérka a architektka Barbora Šajgalíková. Cieľom obsiahleho dizajn manuálu, na ktorom úzko spolupracovala s tímom architektov a odborníkov, je zjednotiť vizuálnu komunikáciu Vydrice. Inými slovami, novovznikajúca štvrť má pôsobiť homogénne, lahodiť oku a odkazovať na historickú, kultúrnu a umeleckú stopu tejto jedinečnej lokality. Dizajn navigačného systému je súčasťou ucelenej kultúrno-umeleckej stratégie Vydrice.
Čo všetko zahŕňa jednotná vizuálna koncepcia Vydrice a prečo je dôležitá?
Mojou úlohou v projekte bolo navrhnúť dizajn navigačného systému. V úzkej spolupráci s tímom architektov vznikol niekoľko sto-stranový dizajn manuál, ktorý by mal zjednotiť vizuálnu komunikáciu všetkých navigačných a orientačných prvkov v novej štvrti. Zahŕňa orientáciu vo verejných priestoroch, navigáciu v rámci administratívy a bytových domov, garáží aj obchodných priestorov. Snažili sme sa, aby bol každý priestor značený vo vizuálnej nadväznosti k ostatným.
Akú kultúrnu, umeleckú a historickú stopu bude Vydrica komunikovať?
Ambíciou investora je začleniť Vydricu do kultúrnej míle Bratislavy, ktorá sa odvíja na nábreží Dunaja od Slovenského národného divadla cez Slovenské národné múzeum až po Slovenskú národnú galériu. Vodná veža by sa mala stať novým relevantným mestským kultúrnym bodom. Chceli sme sa tiež vyhnúť novodobému javu – náhodnému osadzovaniu diel vo verejnom priestore. Všetky tieto vstupy vyústili do prípravy dokumentu, ktorý by mal v napojení na kultúrnu stratégiu mesta zaintegrovať Vydricu do kultúrnej mapy Bratislavy. Dôraz, ktorý sa v rámci procesu navrhovania venoval umeniu a kultúre je v súkromnom sektore veľmi ojedinelý.
Ako bude Vydrica komunikovať svoju bohatú históriu?
Pri Vydrici sa stretol kultivovaný investor a citlivý dizajnérsky tím. Obom stranám bolo od počiatku jasné, že miesto, na ktorom vzniká nová štruktúra Vydrice, má svoju históriu a je potrebné na ňu nadviazať. Zhodli sme sa na troch princípoch narábania s historickou stopou. Prvým je uchovávanie. Tím architektov s najvyššou mierou citlivosti pristúpil ku všetkým archeologickým nálezom a historickým artefaktom na danom území. Druhým princípom je sprístupnenie. Objekty, pri ktorých to situácia umožňovala, sú ponechané na mieste nálezu, resp. v ich historickej polohe. Niektoré relikty sa presunuli do vhodnejších polôh v záujme ich lepšej expozície z pohľadu návštevníkov. Tretím princípom je dopovedanie príbehu. Pod týmto rozumieme rozmiestnenie panelov, ktoré dopovedajú príbeh Vydrice od jej počiatku až po súčasnosť.
Ako ste uvažovali o navigačných elementoch a popisoch historických fragmentov, ktoré budú vo Vydrici?
Ruptúra, ktorú spôsobila asanácia podhradia v štruktúre, ale aj v emočnej histórii mesta, je značná a stala sa výrazovým východiskom pri tvorbe navigačných prvkov. Princíp lomu sa stal nosným vizuálnym prvkom, ktorý má svoju analógiu aj v architektúre Vydrice. Všetky navigačné prvky majú ambíciu nekonkurovať architektúre a len ju v minimalistickom predvedení a vysokom materiálovom štandarde dopĺňať.
Súčasťou dizajn manuálu je aj branding prevádzok. Bude mať záväzný alebo len odporúčací charakter? Je to cesta, ako zabezpečiť vizuálnu „čistotu“ Vydrice a vyhnúť sa vizuálnemu smogu?
Branding prevádzok je dôležitou súčasťou dizajn manuálu Vydrice a bude mať záväzný charakter. Majitelia prevádzok majú k dispozícii niekoľko variantných riešení, aby štvrť nepôsobila uniformne, ale zároveň dizajn prevádzok vizuálne neprebil materialitu a výraz architektúry. Chceli by sme, aby mala Vydrica ráz živej mestskej štvrte, ktorá významne rozšírila veľkosť pešej zóny, prepojila násilne preťaté spojenie hradu s mestom a bola štvrťou, v ktorej sa kladie dôraz na ľudskú mierku, urbanistickú a architektonickú kvalitu, umeleckú a historickú stopu, a nie na reklamu. Investor trval na úplnej minimalizácii reklamných plôch na území Vydrice. V návrhu je nakoniec len niekoľko jednotlivých kusov, ktoré sa budú využívať výlučne na propagáciu kultúrneho obsahu.
Vydricou bude prebiehať vodiaca – príbehová linka v chodníku. Čo bude symbolizovať?
Vodiacu linku v priestore Vydrice môžeme interpretovať rôznym spôsobom. Ja v nej vidím paralelu s japonským princípom kintsugi, v ktorom sa rozbité časti porcelánu spájajú zlatom. Nie je to len vizuálna referencia. Princíp je v rozpore so súčasnými tendenciami jednorazovej konzumnej kultúry, v tom, že má zmysel veci opraviť. Výsledný objekt nesie v sebe rany minulosti, ale aj ich citlivé, hoc viditeľné scelenie. Vďaka tejto starostlivosti sa „opravený“ objekt stáva hodnotnejším ako ten pôvodný. Myslím, že to je veľmi presný symbol Vydrice. Do linky sme dali vygravírovať fragmenty básní, ktoré reflektujú autentický vzťah mladej generácie básnikov k mestu v čase, keď pôvodná štruktúra Vydrice bola ešte jeho pevnou súčasťou. Umelecká reflexia tohto vzťahu je jedným z bodov, v ktorých sa historická a kultúrna stopa prelínajú a dopovedajú príbeh Vydrice pre jej súčasných návštevníkov.
Ako prebiehal výber básnikov a konkrétnych textov, ktoré budú nosným príbehom naprieč Vydricou?
Vyberali sme konkrétne texty, ktoré reflektujú vznik novej doby, teda obdobia našich prvorepublikových dejín. Práve vtedy sa totiž začínala v Bratislave formovať nová slovenská inteligencia a jej vzťah k mestu je iniciačným bodom novodobých dejín nášho mesta. Na výber textov sme oslovili Michala Habaja z Ústavu slovenskej literatúry SAV, ktorý sa profesne venuje danému obdobiu popri svojej vlastnej tvorbe.
Ktoré básne budú súčasťou verejného priestoru Vydrice?
Bratislava po rozdelení monarchie zažila zásadný národnostný prerod a modernizáciu. Stala sa centrom zrodu novej vrstvy slovenskej inteligencie. Čítanie literárnej topografie Bratislavy nás týmto obdobím sprevádza a dovoľuje nám nahliadnuť do prežívania novej doby a očarenia mestom vtedajšou generáciou mladých autorov. Okrem Jána Poničana a Štefana Žáryho, ktorých básne sa budú tiahnuť Vydricou, by som ešte spomenula Jána Smreka, ktorý toto obdobie reflektoval v dvoch básňach Village and City a skoršej Mesto ma vábi. Najviac ma však zasiahli nadrealistické básne M. M. Dedinského Srdce Bratislavy I. a II. Sú to ikonické básne, ktoré hovoria o vzťahu k mestu a úryvky z nich budú aj vo vstupných priestoroch bytových domov vo forme umeleckej plastiky. Radi by sme ich verejnosti sprístupnili aj formou interaktívnej aplikácie v telefóne.
Ján Poničan
Večerné svetlá Ľudovítovi Fullovi 1933
(úryvok)
VEČERNÉ SVETLÁ
SVOJ ŽIVOT
DO TMY ULÍC PÍŠU
Ó JAK MILUJEM
JAK MILUJEM
NOČNÉHO MESTA
SVETELNÚ RÍŠU
ASFALT
SKOSENÁ ŠEDÁ PAŽIŤ
Ó POÉZIU VEČERNÝCH SVETIEL
MOŽNO LEN PO BOKU MILEJ ZAŽIŤ …
Básne vo verejnom priestore sú ojedinelý jav. Čo dokáže poézia sprostredkovať obyvateľom a návštevníkom Vydrice?
Mesto a jeho genius loci je mimoriadne komplexná štruktúra, ktorá sa v čase vyvíja a aj takéto literárne obrazy nám dopĺňajú mozaiku lepšieho porozumenia mestu a spoločnosti, v ktorých dnes žijeme. Pochopenie investora pre tento typ vrstevnatej práce s minulosťou je niečo, čo má v našom verejnom priestore málo analógií a ja som veľmi rada, že sme ho v prípade Vydrice našli.
