Pre skvosty architektúry nemusíme vždy chodiť ďaleko, ani hlboko do minulosti. Na Medenej ulici sa v hustej zástavbe ukrýva nevšedný, žltý terasovitý obytný dom zo začiatku 70. rokov. Stihol sa dostať už aj na tričká. Keď pôjdete k Horákovi kúpiť si lístky na koncert, zdvihnite zrak dohora a vychutnajte si zaujímavé pohľady.
Sedemdesiate roky minulého storočia boli v našich končinách charakteristické spoločenskou potrebou výstavby početných obytných domov, keďže z vidieka do miest prúdili nové vlny obyvateľov. Okrem panelákových sídlisk vznikli v Bratislave aj experimentálne a unikátne projekty. Jedným z tých, ktoré fungovali v minulosti a pretrvali dodnes, je terasový obytný dom na Medenej ulici.
Bytový dom dokončili v roku 1974 architekti Julián Hauskrecht a Štefan Svetko (autor Slovenského rozhlasu). Samotný projekt však vznikol už v roku 1968, idea teda pochádza z doby, kedy už dávno fungovalo prvé panelové sídlisko na Februárke a Petržalka sa ešte len rodila. Obytný dom na Medenej ulici je zaujímavým dobovým riešením bytovej otázky a jedným z mála miestnych príkladov použitia terás v hustej zástavbe centrálnej mestskej zóny. Výsledkom je vizuálna štruktúra, ktorá zaujme aj dnes, či už okoloidúcich na ulici, alebo ako motív na tričku.
Pozdĺžna sedemposchodová hmota domu zubovitým zalamovaním prechádza do úzkej terasovej fasády v mieste, kde ulica mení svoj smer. Tým vzniká atypické nárožie s dohora sa rozširujúcimi zelenými terasami. Architekti v typickom duchu neskorej moderny šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov na Slovensku, vytvorili dynamickú a plastickú architektúru, ktorá svojim ustupujúcim tvarom uzatvára nárožie tradičnej ulice. Štruktúra je výrazná a sebavedomá, avšak nie arogantná.
Výhodou terasovej štruktúry obytných domov je väčšia individualizácia a intimita bývania, s väzbou na prírodu. Z hľadiska svetelných podmienok majú terasy tiež vyššiu kvalitu a komfort bývania. Pri umiestnení terás do svahu sa zvyšuje efektívnosť výstavby, keďže prevýšenie netreba vyrábať umelo a zelené prvky vytvárajú relaxačnú funkciu. V druhej polovici 20. storočia sa s formou terás a terasových blokov experimentovalo po celom okolí. Dnes môžeme s istotou povedať, ktoré experimentálne vízie boli utopické a ktoré sa ako realizácie uchytili, takže pôsobia aj po niekoľkých desiatkach rokov slušne a priťahujú obyvateľov, a ktoré naopak, čelia rôznym výzvam.
Jeden z úspešných a známych terasových komplexov, postavený podľa týchto princípov, sa nachádza v susednom Rakúsku a dodnes má stále dobré meno a využitie. V šesťdesiatych rokoch vyvstala potreba obnovy bytového fondu po druhej svetovej vojne, ale aj v dôsledku nových technologických inovácií a vyšších štandardov pre individuálne bývanie. Najväčší rakúsky terasový projekt zo 70. rokov je situovaný v meste Graz a nesie názov Terrassenhaus St. Peter. Oproti počtu 528 bytov pre 2000 obyvateľov je dom na Medenej skôr mikro ochutnávkou tohto životného štýlu a dobového nastavenia.
