Nenápadná budova s priečelím odstúpeným od uličnej línie na bratislavskej Vazovovej ulici skrýva svetovo významné príbehy. Vo funkcionalistickej stavbe, kde v súčasnosti sídli rektorát Slovenskej technickej univerzity, sídlila predtým uznávaná Škola umeleckých remesiel, ktorá počas bývalého režimu upadla do zabudnutia.
Takzvaná ŠUR-ka je prirovnávaná k nemeckému Bauhausu. Tento rok si práve po celej Európe pripomíname 100 rokov od založenia školy a umeleckej inštitúcie Bauhaus v nemeckom Weimare. Táto avantgardná škola formovala stovky umelcov a architektov a stala sa synonymom funkcionalizmu a moderny.
“Slovenský Bauhaus”, teda Školu umeleckých remesiel, založili v Bratislave o desať rokov neskôr, v roku 1928. Vznikla ako súčasť Učňovskej pokračovacej školy a vypracovala sa na významnú avantgardnú umeleckú školu. ŠUR -ka patrí ku kľúčovým témam moderných dejín Slovenska. Jej význam presahuje náš lokálny priestor, keďže vo svojej dobe patrila medzi najpokrokovejšie umelecké školy v Európe. Jej cieľom bolo remeselno-výtvarné zdokonalenie domácej priemyselnej výroby.
Pre potreby tejto školy navrhli architekti Jiří Grossmann a Alois Balán rozsiahlu viackrídlovú budovu. Vznikala na viac etáp a dostavaná bola v roku 1937. Je symetrická podľa osi vstupu, centrálna časť objektu je štvorpodlažná, postranné krídla majú tri nadzemné podlažia. Prísne geometrický objekt s oceľobetónovým skeletom a tehlovou výplňou zastrešujú ploché strechy. Vonkajší vzhľad budovy odrážal vnútornú prevádzku – je jednoduchý až strohý, s veľkými okennými otvormi priemyselného rázu.
Balán a Grossmann sa významnou mierou podieľali na podobe hlavného mesta. Postavili v tom období po Bratislave aj mnohé ďalšie verejné stavby – riaditeľstvo železníc na Klemensovej ulici, nemocnicu na Bezručovej, budovu Umeleckej besedy pri Dunaji, dokonca vypracovali v 40-tych rokoch aj nový územný plán. Niektoré z ich stavieb už neexistujú, prípadne prešli rozsiahlou rekonštrukciou. Tá sa nevyhla ani škole na Vazovovej. V interiéri stojí za zmienku hlavne pôvodné schodisko a niekoľko pôvodných prvkov – zábradlie, lampa a vitríny. V dobe Balána a Grossmanna bolo zvykom komponovať celú budovu aj s interiérom ako harmonický celok a venovať pozornosť aj autorskému stvárneniu detailov. Užívaním sa však mnohé prvky opotrebovali a pri náhrade sa dnes často siaha k jednoduchším typizovaným riešeniam, než by sa mali zložito obnovovať historické kúsky dizajnu. Pôvodná farebnosť budovy bola piesková, doplnená modrými okennými rámami.
Ako pôsobila estetika modernej doby pred 100 rokmi si aktuálne môžete pozrieť na hodnotiacej výstave. K výročiu ŠUR a Bauhausu pripravilo Slovenské múzeum dizajnu rozsiahlu výstavu na Bratislavskom hrade, ktorá potrvá do konca septembra. Prezentuje prostredníctvom originálov, replík, dobových dokumentov a ich interpretácií jednotlivé oddelenia ŠUR-ky a jej pedagógov. Na škole učili slávni maliari Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, ale aj architekt a scénograf Zdeněk Rossmann a ďalší významní výtvarníci a výtvarníčky: Julie Horová, František Tröster, Jaromír Funke. Bratislavská moderna v dobe prvej republiky bola skrátka svetová.
