Keď bol malý, nechcel byť kozmonautom. Teraz, keď má JAKUB NAGY 14 rokov, ním tiež nechce byť, ale v Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity SOSA konštruuje hardvér do autopilota alebo dataloger pre uchovávanie informácií o preťažení a tlaku. Bratislavu na mapu konštruktérov však dostal vďaka pikobalónu, sonde na zbieranie dát, ktorá doletela až do Iránu. Na svete je vraj len desiatka odborníkov na pikobalóny.
Prvé vynálezy pre zábavu
„Čo som počul od rodičov, vždy ma zaujímali stavebné stroje a páčil sa mi Staviteľ Bob. Poznám veľa ľudí v mojom veku zo SOSA, ktorí chcú byť kozmonauti, ale objektívne je to niečo, čo by som nechcel robiť,“ vysvetľuje Jakub. „Je to náročná a nebezpečná práca a aj keď človek robí všetko pre to, štatisticky má extrémne nízku šancu letieť do vesmíru. Nábory na astronautov sú raz za 30 rokov.“
Konštruovať začal v detstve, keď celú dosku zatĺkol klincami, ale v deviatich rokoch našiel starú elektronickú hru s riešením príkladov pomocou priloženia koncovky do správnej dierky v tabuľke. Rozobral ju, zistil ako funguje a postavil si vlastnú.
Prvé ozajstné konštrukčné nápady boli pre Jakuba zábavou: odpaľovacie systémy, rekvizita stroja času. „Teraz je ťažké nájsť si niečo, lebo rozmýšľam nad hlbším významom toho čo chcem robiť. Malo by to byť komerčne využiteľné a udržateľné. Väčšinou realizujem nápady niekoho iného,“ hovorí. Nemá vzory, lebo ešte nevie celkom presne, čo chce robiť, preto nemá koho nasledovať. A tak robí sám a najlepšie ako vie. „Dnes riešim zmysluplnejšie veci a pozerám sa aj na komerčný element. Dá sa povedať, že popri škole už aj zarábam, hoci nie stabilne a ešte stále cez rodičov,“ dodáva.
Slovenský odborník na pikobalóny
Na streche jeho školy pre mimoriadne nadané deti postavil meteostanicu. V Labe v Starej tržnici nám ukazuje akustický levitátor. „Celkom cool vec na predvádzanie,“ hovorí. Projekty, ktoré nevidieť, robí v spolupráci s vesmírnou organizáciou SOSA. „Konštruujem hardvér pre autopilota na stratosferický klzák – bezmotorové lietadlo, s ktorým chcú pristáť z výšky 40 kilometrov pomocou autopilota. Navrhujem aj dataloger, ktorý uchováva informácie o preťažení a tlaku. Pre školu robím projekt na kvízy, pri ktorých sa nedá švindľovať,“ vymenúva.
Jakubov najväčší projekt je však pikobalón. Práve doň vyrába novú sondu už so 6 senzormi, ktorá odmeria teplotu, vlhkosť, tlak, polohu, výšku, rýchlosť, UV žiarenie, infražiarenie, viditeľné žiarenie, koncentráciu CO2, dusičnanov a ozónu a magnetické polia. „Tento projekt robím už veľmi dlho, ešte stále ma baví a vidím v ňom význam. Vyzerá to ako môj najperspektívnejší projekt,“ hovorí Jakub a vysvetľuje, že je dosť ojedinelý, čo znamená, že nemá veľkú konkurenciu a je komerčne dobre využiteľný. Momentálne patrí podľa vlastných slov na Slovensku k najväčším odborníkom na pikobalóny.
Sonda zdraví z Iránu
Čo je na tom striebornom polonafúkanom balóne také výnimočné? Výzvou je, aby balón letel čo najďalej. Najdôležitejšia je teda ultraľahká sonda, ktorú nesie. Pri hľadaní najlepšieho riešenia objavil Jakub pikobalón. Aby letel, môže vážiť maximálne 20 gramov, pričom bežné mikromoduly, senzory a batérie sú samy osebe tak ťažké. Jakub teda pracuje s naozaj malými komponentami pod 1 milimeter a váhou pod 15 gramov. V takejto sonde je komunikácia, procesor, GPS senzory, aj napájanie. Dokáže fungovať v – 40°C, až dva roky na jedno nabitie. „Neuveriteľne náročný konštrukčný proces. A to som začínal bez návodu, sám. Toto robí možno desať ľudí na planéte. Je super, že som to chytil na začiatku vývoja,“ konštatuje mladý talent.
Pikobalón je zo špeciálneho plastu, ktorým hélium nemá ako uniknúť. Preto zastane v nejakej výške, v ktorej môže letieť niekoľko týždňov. Jakubov balón zaletel do Iránu. Za 136 hodín prekonal neuveriteľných 5000 kilometrov.
Svet bez internetu? Neexistuje
Bez ktorej technologickej vymoženosti by si mladý vedec dokázal predstaviť svoj život? 3D tlačiareň by oželel, vraj je preňho nepraktická. Používanie dát sa snaží minimalizovať, ale úplne bez nich by nedokázal byť. „Bez počítača? Veľa vecí, vrátane programovania a diagnostiky, môžem robiť už aj na mobile. Ale bez internetu by som určite nevedel fungovať,“ hovorí Jakub.
Rovnako nemožné by však bolo pracovať bez finančnej či materiálnej podpory. „Stačí mi, ak je projekt aspoň preplatený a ja sa na ňom niečo naučím,“ hovorí Jakub a vysvetľuje, že organizácie pre podporu mladých vedcov sú skôr pre vysokoškolákov. V Bratislave však našiel veľkú podporu v Labe v Starej tržnici, kde môže pracovať a využívať všetky stroje. Rovnako v SOSA, kde spolupracuje na vesmírnych projektoch, má k dispozícii komponenty, materiálne vybavenie a priame financovanie zmysluplných nápadov.
Aj zázemie na vysokých školách hodnotí pozitívne: „Bratislava poskytuje určité vybavenie, s ktorým som zatiaľ spokojný. Ale páči sa mi koncept, kedy by som mohol cestovať po svete a počas toho pracovať.“
