Sú to ešte len necelé tri roky, čo sa mestská časť Nové Mesto stala domovom kreatívcov v priestoroch Novej Cvernovky. Avšak infraštruktúra pre rozvoj mladých inovátorov, študentov technických odborov, bola v tejto oblasti vybudovaná už dávno. Je ňou študentský domov Mladá garda, postavený podľa plánov architekta Emila Belluša, ktorý študentov viedol k tomu, aby si sami navrhli, a nakoniec aj postavili, priestory, ktoré budú obývať.
Internát zvonku zaujme ornamentálne zdobenými fasádami, robenými technikou sgrafito, aj veľkorysým priestorovým usporiadaním, kde sa dobre žije, tvorí aj športuje. Jeho obyvatelia boli podľa dobových materiálov tiež braní ako nanajvýš cool mladí ľudia s technickým zameraním.
Meno získal tento internát podľa rovnomennej podzemnej protifašistickej organizácie v Donbase. Budova bola postavená v rokoch 1953 -1955, podľa projektu známeho slovenského architekta Emila Belluša. Belluš je i autorom budovy Fakulty architektúry STU, ktorá internát nedávno aj zrekonštruovala a pripravila k dejinám Mladej gardy obsiahly materiál.
Jedna z bývalých obyvateliek, docentka Eva Kráľová z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry STU, v spomínanom článku hovorí, že internát bol naprojektovaný tak, aby podporoval bohatý študentský život. „Architekt Emil Belluš zapájal študentov do spoločenských úloh. Viedol ich, no jeho snahou bolo, aby si sami naprojektovali, kde chcú bývať a učiť sa. Mladá garda bola internát na vysokej dobovej úrovni, široké chodby boli navrhnuté aj ako miesta debát, bola tu spoločenská miestnosť s javiskom, kinosála, kde sa premietalo dlho do noci, chodili sem herci, estrádne a hudobné skupiny. Fungovalo tu množstvo študentských krúžkov, vysielalo rozhlasové štúdio.”
Z článku sa ďalej dozvieme, že Mladú gardu stavali študenti podobne ako viaceré vtedajšie stavby mládeže. Bol to teda taký poriadny verejný “crowdfunding”. V máji 1953 prijala vláda rozhodnutie postaviť v Bratislave internát, architekt Belluš mal dva týždne na prípravu projektu, v lete začalo na stavbe pracovať 690 brigádnikov – študentov a mnoho učiteľov a koncom roka 1953 sa do prvého bloku sťahovali obyvatelia. Bol to najväčší úspech mládežníckych brigád. Internát kompletne odovzdali do užívania v roku 1955 pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva. Viete si predstaviť ten typ vzťahu k vlastnému internátu? Možno to fungovalo podobne, ako dnes v Novej Cvernovke.
Objekt si pochopiteľne vyžadoval modernizáciu a rekonštrukciu. Vzhľadom na zvýšený štandard klesla kapacita na 1373 ubytovaných. Pribudli totiž jednoposteľové izby. Bývalá študentka dizajnu, ktorá si na internáte absolvovala už túto novú fázu spomína na bývanie pozitívne: “Jednotka bola síce malinká, ale na študentský život postačovala. Zariadenie bolo účelne a jednoducho vymyslené. Z areálu cítiť komplexný prístup k životu, dbalo sa na šport a kultúru.”
Z mediálne známych bývalých obyvateľov môžeme spomenúť bývalého prezidenta Rudolfa Schustera, býval tu aj bývalý hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta. Z chemikov autor unikátneho patentu na bioplasty Pavel Alexy či terajší dekan FCHPT STU Ján Šajbidor. V tomto internáte začínala aj slávna dvojica Milan Lasica – Július Satinský.
