Niekto fotí bratislavské parky, niekto fontány, alebo starú architektúru. Turisti si fotia Čumila a Hrad, mládež vyhľadáva drsné kulisy zbúranísk. Na fotografiách BeautifulBratislava nájdete všetko toto a ešte viac. Náladu, atmosféru mesta, detaily, ktoré robia toto mesto jedinečným.
Krásne? Beautiful
Za obľúbeným Instagramovým profilom sa ukrýva Štefan Cipár, mladý právnik s bratislavskými koreňmi. Hlavné mesto a jeho premeny fotí už dávno, ale aby novými zábermi nezahlcoval svojich kamarátov na sociálnych sieťach, založil si na to nové konto s názvom BeautifulBratislava. Anglické pomenovanie je sčasti preto, že prostredie je už presýtené rýdzo slovenskými názvami dobré, krásne, chutné. „Podstatné je, že všetci tu určite vedia čo znamená beautiful, ale možno nejaký zahraničný follower by nevedel čo je Krásna Bratislava. Spolu to tvorí pekné zoskupenie písmen,“ hovorí Cipár.
Zábery nepodliehajú „lajkom“
Fotky, ktoré nájdete na instagramovom účte, sú naozaj rôznorodé. Raz je to detail schodiska, potom celok budovy, kúsok prírody, architektúra, mozaiky, alebo atmosféra, emócia. Ako vyzerá kľúč k definícii krásnej Bratislavy? „Jednoducho nerád robím zábery, ktoré sa na seba podobajú. Fotky pridávam tak, aby aj celok, tvorený všetkými obrázkami, vyzeral dobre. Ak si môj profil otvorí niekto nový, zaujme ho rôznorodosť.“ Momentálne je výber na účte ideálny, nesmie chýbať budova, čiernobiela fotky, socha, ani kúsok zelene. Najradšej však fotí umenie vo verejnom priestore. Výber tém nepodlieha počtu „lajkov“ pod jednotlivými fotkami, fotí to, čo sa mu páči. Zaujímavosťou je, že svoje zábery nikdy nefotí na štvorec, formát populárneho Instagramu, ale na klasický formát 3:2.
Po 15 rokoch sme obmedzili rýchlosť
Ako rodený Bratislavčan vníma premenu mesta? Zaujímavou paralelou: „Prvých pätnásť rokov bola na diaľnici neobmedzená rýchlosť, potom, keď bolo dosť veľa smrteľných nehôd, tak sme sa spamätali a po rokoch dvetisícich sme zaviedli maximálnu povolenú rýchlosť. Tak nejako vnímam rozvoj Bratislavy.“ No aj keď hlavné mesto nie je len „beautiful“, za naozaj škaredé ho nikdy nepovažoval. „Sú miesta, ktoré by si zaslúžili byť krajšie a naozaj špinavé miesta, ale okrem nejakej lacnej architektúry Bratislava môže byť škaredá len pre toho, kto ju takú chce vidieť,“ hovorí fotograf a hneď dáva príklad: „Ak človek príde do hlavného mesta len za prácou, zdieľa byt s ďalšími ľuďmi v Petržalke a do práce prejde cez most autobusom do mesta, kde sedí osem hodín v „open-space“, po práci si dá v pivárni černohor a cez víkend ide domov, nedivím sa, ak doma povie, že Bratislava je otrasná,“ hovorí Cipár a dodáva, že Petržalku miluje a ako každý, kto sa narodil v tomto meste, nedá naňho dopustiť.
Verejný priestor kríva v outdoore
Ako človek, ktorý chodí po meste s otvorenými očami, má svoje obľúbené miesta, ktoré rád by videl revitalizované. Napríklad pokračovanie nábrežia od Vydrice vyššie, okolo bývalého PKO, až do Karloveského ramena. „Potenciál rieky je veľký, no stále ho nedokážeme využiť na rekreačné účely,“ hovorí a dodáva, že všetko záleží od ľudí, ktorí bývajú v tej-ktorej štvrti. „Niekde sa ľudia dohodnú a vytvoria občianske združenie a revitalizujú si svoje okolie alebo celý park. Všímam si to hlavne u mladších ročníkov, ktorí na to majú chuť a čas. Napríklad Kukorelliho parčík medzi Kvačalovou a Svätoplukovou, kde je fontána s raketkou. Takíto ľudia potom neodhodia odpadky na zem tam, ani inde.“
Verejný priestor podľa neho ešte stále kríva. „Niekedy sa veľmi natrápim, ak chcem odfotiť niečo tak, aby tam netrčala žiadna reklama. Na Štrkovci je jedna budova od Vladimíra Dedečka, výborne riešená, ale je celá olepená reklamou, takže som ju ešte nikdy nefotil. A pokiaľ tam bude reklama, ani nebudem.“
Umelecké korene nepustili
Pre fanúšikov a sledovateľov má BeautifulBratislava odkaz: „Majte radi svoje okolie, svoje mesto. Chodí mi dosť správ od ľudí, ktorí mi chcú poďakovať za to, že Bratislavu vidia zrazu inak. Hlavne budovy z čias bývalého režimu, ktoré boli v ich očiach spojené s režimom a preto automaticky škaredé. Ja sa snažím ukázať tie stavby z architektonického hľadiska, tvorili ich špičkoví architekti, ktorí v tej dobe robili najlepšie, ako vedeli,“ hovorí Cipár.
Fotograf bratislavskej esencie má najradšej Staré Mesto. Narodil sa tu, pracuje tu a býva tu väčšia časť rodiny. „Po práci sa vždy stretnem s manželkou a synom niekde v meste a ideme na prechádzku, kúpime si knihu a dáme si kávu. Potom ideme k babke na Slavín alebo k druhej babke k Hradu,“ hovorí Štefan Cipár, vnuk uznávaného maliara, grafika a ilustrátora Miroslava Cipára a babky, rodenej Prešporáčky, ktorá kedysi v piatich jazykoch sprevádzala turistov po meste. „Od umeleckého štúdia som utekal, aj keď som nechcel,“ hovorí fotograf. „Nechal som sa presvedčiť na štúdium gymnázia a že potom sa uvidí, lenže bez strednej umeleckej školy som sa cítil trochu pozadu. Vyštudoval som právo, ale umenie vo mne niekde je. Prvoplánovo sa k tomu nehlásim, som radšej, ak za mňa hovoria moje fotografie.“
