Urbanista Peter Gero, Bratislavčan, ktorý v ‘68. emigroval do Nemecka. V Hamburgu sa ako vedúci stavebný riaditeľ na magistráte dlhé roky podieľal na rozvoji mesta aj pri vytváraní novej štvrte HafenCity. Dnes pôsobí ako medzinárodný konzultant a poradca v Brne, Liberci, Prahe. Ako externý poradca sa podieľa na realizovaní projektu Vydrica.
Vychutnávam. V rôznych mestských častiach od Horského parku cez Korzo až po Euroveu. Mám rád Karloveskú zátoku aj pravý breh Dunaja. Všetky tieto priestory sú mi blízke a rád si ich užívam. No ako človek, ktorý sa na mesto pozerá aj profesionálne, vidím priestory s oveľa väčším potenciálom. Sú zanedbané a mnohé čiastočne nedostupné. Možno som k Bratislave preto taký kritický, lebo je to moje rodné mesto a má medzi najobľúbenejšími mestami prím. Môj vzťah k mestu určuje aj to, že mu rozumiem a viem, prečo je také.
Prvýkrát som sem prišiel po dvadsiatich rokoch. Viac ma zaujal most, ale do mesta som sa nedostal. Do centra sa veľmi nechodilo, pretože doba bola represívna a politicky sledovaná. Ťažko sa bolo dostať vôbec do Československa, na hraniciach sa dlho čakalo a po príchode ste sa museli prihlásiť na „Februárke“, v sídle Štátnej bezpečnosti. Radšej som sa zdržiaval s kamarátmi v Dúbravke, kde nás nik nevidel a nepočul. Korzo znovu ožilo až po novembri ‘89.
Je to obrovská výzva, pretože tu musíte použiť všetku svoju odbornosť a skúsenosť na vdýchnutie historickej stopy do novej štvrte. Nájsť túto bratislavskú multikulturálnu stopu, zničenú pozdĺžne aj priečne, od hradu po Dunaj a od Hviezdoslavovho námestia po Zuckermandel, sa projektu Vydrica podarilo v pôdorysoch pôvodných ciest, v priehľadoch na dóm a na hrad aj v historických pamiatkach na území, ktoré sa zachovajú. Stále sú tu však tri veľké výzvy, nielen pre projekt, ale aj pre mesto: Vodná veža ako kĺb celej lokality, prepojenie s Dunajom a prepojenie s Korzom.
Návrh je v mestskom kontexte, keďže netvoríme nový projekt na zelenej lúke. Ak pri hodnotení vychádzame z existujúcich podmienok a z procesu tvorby, tento projekt je najlepší, aký si viem momentálne predstaviť. Vyberá to najlepšie z historického priestoru, najlepšie prvky zo súťaže a z existujúceho územného plánu a vytvára optimálny urbanizmus a architektúru. Odpovedá na otázky o historizujúcej architektúre verzus modernej a umožňuje prepojenie na Korzo a jeho predĺženie. Využíva výhodu Vydrice, o ktorej sa málo hovorí, a to je orientácia z východu na západ, čo je najideálnejšia poloha pre mestský bulvár a pre hodnotné výhľady a pobytovú kvalitu.
Na implementovanie života do Vydrice je potrebné dobre nastaviť partery – teda prízemie budov s obchodmi a službami pre verejnosť. Tu sú tieto partery v priamom dotyku s ulicou a bude na nich množstvo malých prevádzok. Sú súčasťou ojedinelých verejných priestorov. Druhým predpokladom oživenia tejto štvrte je zotrvanie investora v priestore aj po dokončení stavby. Investor bude riadiť obsadenosť a rôznorodosť prevádzok tak, aby vznikol živý a atraktívny obsah pre obyvateľov a návštevníkov Vydrice.
Stará Vydrica bola charakteristická tým, že sa tu spájala funkcia bývania s funkciou obchodovania, čoho výsledkom bol čulý mestský život. Je to niečo, čo by malo byť a bude v plnej miere prítomné aj v obnovenej Vydrici.
Za hlavnú príčinu by som označil skutočnosť, že prostredie Vydrice nie je topograficky vôbec ľahké – nie je to zelená lúka na okraji mesta. V súvislosti s týmto miestom v minulosti prebiehali mnohé úvahy, pokusy alebo súťaže, takže niečo sa dialo, iba to nebolo vidieť. Ja osobne však nepovažujem 20 – 30 rokov vývoja v kontexte mesta za dlhé obdobie. To, čo sa na Vydrici deje dnes, je pre mňa kontinuálny rozvoj toho, čo sa v úvahách začalo po roku 1990.
V centrálnom priestore mesta – pod hradným vrchom, na rieke, vzniká nová živá štvrť. Je to jedinečný a odvážny počin, ktorý obnoví zaniknuté prepojenie medzi Zuckermandelom a historickým centrom, ktoré bolo odrezané výstavbou Mosta SNP. Nová Vydrica zásadne obohatí centrum mesta o najstarší objekt v meste pochádzajúci zo stredoveku – zrekonštruovanú Vodnú vežu. Nejde tak iba o urbanizmus európskeho významu, ale vzniká tu priestor s ojedinelým obsahom a historickým odkazom, ktorý zároveň ukazuje metodiku, ako si možno poradiť s takou bariérou, akou je Most SNP. Vydricu považujem takmer za vyriešenú a jej realizácia nám dáva nádej do budúcnosti na obnovu podmostia a nábrežia, čoho výsledkom by bola dokonalá infiltrácia daného prostredia životom.
Takmer v každom európskom meste existujú príklady zmiznutých a opäť obnovených štvrtí – v Londýne, Rotterdame, Kodani, Osle či Hamburgu – no nepoznám žiaden taký príklad, ktorý by som mohol porovnať s Vydricou. Všetky známe realizácie totiž charakterizuje prevrátenie ich funkcií – z obchodovania na bývanie alebo opačne, z bývania na obchodovanie. Nova Vydrica je však úplne ojedinelá v tom, že ide o navrátenie mestského života podhradiu, v ktorom desaťročia pulzujúce prvky urbánneho priestoru zanikli. Keď zanikne prístav, pretože sa dnes obchoduje inak, a vznikne tam mestská štvrť, je to v súčasnosti bežné. Spôsob tejto premeny vyskúšaný na niekoľkých príkladoch očakáva týmto smerom aj premenu Zimného prístavu v Bratislave. Vznikne tak na ľavom brehu Dunaja v Bratislave veľká nábrežná promenáda a v jej srdci – centre, nová Vydrica. Keď zanikne obytná štvrť a s ňou odíde aj kultúrna stopa a tá sa teraz obnovuje, tak to je naozaj jedinečné
