Architekti Vydrice: Juraj Benetin

Architekt a vedúca osobnosť ateliéru Compass Architekti. Práve pod jeho vedením pracuje veľký tím viacerých architektonických ateliérov na návrhu budúcej podoby Vydrice. Ateliér Compass je podpísaný aj pod mnohé iné úspešné realizácie obytných budov a štvrtí v Bratislave. Juraj Benetin je rodený Bratislavčan a Vydricu pozná od detstva. Verejnosť ho môže poznať aj ako speváka skupiny Korben Dallas.

Čo bola hlavná idea, z ktorej ste vychádzali pri tvorbe lokality Vydrica?

Hlavnou myšlienkou Vydrice je kontinuita. Snažíme sa ju vnímať v dvoch rovinách – jednou je historická kontinuita, v rámci ktorej chceme znova oživiť podhradie v jeho historickej stope a bohatej minulosti. Ulice v územnom pláne kopírujú pôvodnú trasu a nesú historické názvy, napríklad Floriánska, Žižkova či Oeserov rad pod hradom. Minulosť je sprítomnená aj v dizajne a materiálovom vyhotovení. Na fasádach používame pôvodné materiály, ktoré sa v tejto lokalite najčastejšie využívali na stavbách – kameň, tehlu či klasickú omietku. Budovy svojou maximálnou výškou zachovajú staromestský ráz štvrte. Druhý a veľmi dôležitý princíp, ktorý sme v projekte riešili, je priestorová nadväznosť. Prepojenie Bratislavského hradu a západného podhradia so Starým Mestom obnoví pôvodnú mapu historického jadra mesta. Týmto priamo odkazujeme aj na tradíciu bratislavského korzovania v pešej zóne. V minulosti sa ulice v jadre mesta stavali predovšetkým pre peších a tomu sa prispôsoboval exteriér a celkové vnímanie mesta. Preto aj Vydrica bude pešou zónou bez prekážok pre chodcov, príjemný kus mesta pre ľudí. Verím tomu, že prepojenie chýbajúcej časti mesta s predĺžením Korza prinesie do srdca Bratislavy nový život.

Súčasťou príjemnej ľudskej mierky v meste je aj práca s detailom a použitým materiálom. Vydricu sme navrhli tak, aby všetko, čoho sa návštevník dotkne, bolo kvalitné, trvácne a remeselne zvládnuté

V čom všetkom sa prejaví rešpektovanie tejto historickej lokality a nadviazanie na jej príbeh?

Náš rešpekt k územiu pod hradom sa prejaví jeho sprístupnením pre ľudí. Vydrica sa prirodzene spojí s mestom a pre Bratislavčanov bude normálne a príjemné ísť do Vydrice tak, ako teraz chodia do Starého Mesta. Obyvatelia, návštevníci aj turisti budú mať príležitosť stretnúť sa tu so zachovanými historickými artefaktmi. Bude možné nakuknúť do ľadových jám a oboznámiť sa s fungovaním Kempelenovho vodovodu. Vzácne vykopávky z viacerých archeologických prieskumov budú vystavené vo vhodnom priestore v rámci Vydrice. Rôznymi formami chceme zvýrazniť pestrú minulosť Vydrice. Osadenie pamätných tabúľ alebo náznakov na chodníkoch ulíc bude pripomínať legendárne budovy, ktoré v týchto miestach stáli, a osobnosti, ktoré tu žili a pôsobili.

Na Vydrici spolupracuje viacero slovenských aj zahraničných architektonických štúdií. V čom je táto spolupráca výhodou?

Na Vydrici pracuje obrovský tím, viacero špičkových architektonických štúdií. Jedným z takých, ktorí stáli pri projekte od začiatku, je Šujan_Stassel. U nás v ateliéri sa projektu venuje množstvo tvorivých architektov. Rozdelenie síl na takomto dôležitom projekte je kľúčové, lebo nikto nie je expert na všetko a spolu dokážeme z projektu dostať maximum.

Pri prezentovaní projektu často spomínate príjemnú ľudskú mierku. Čím sa vyznačuje?

Základná mierka Vydrice vychádza z územného plánu z dielne Ateliéru Bogár Králik Urban. Priamo nadväzuje na rozmery ulíc Starého Mesta, ako sú Laurinská alebo Panská. Súčasťou ľudskej mierky je aj práca s detailom a materiálom. Vydricu sme navrhli tak, aby všetko, čoho sa návštevník dotkne, bolo kvalitné, trvácne a remeselne zvládnuté.

Z čoho máte na Vydrici najväčšiu radosť?

Vydrica je dnes naším prísľubom do budúcnosti. Ale teší ma, že taký pestrý a široký tím sa na tejto vízii dokázal zhodnúť a ťahá za jeden povraz. To je pre mňa radosť.

Ktorá časť pôvodnej historickej Vydrice vás ako architekta pri tvorbe najviac inšpirovala?

Nová Vydrica rešpektuje historickú sieť ulíc tejto časti podhradia. Od Vodného vrchu pod hradbami, Oeserovho radu cez Floriánsku a Vydrickú ulicu až po nábrežie sa snažíme zošiť roztrhanú sieť historických ulíc a chodníkov. Nás, ako aj pôvodných autorov Územného plánu podhradie, ateliér BKU, pri návrhu inšpirovali proporcie a mierka tejto historickej štruktúry. Návštevníci Vydrice by tu mali nájsť priestory, ktoré sú im veľmi blízke, aj keď na prvý pohľad možno nebudú vedieť prečo.

V nadväznosti na Vydricu – čo podľa vás urobí súčasnú architektúru nadčasovou?

Jedným slovom kvalita. V architektúre kvalita znamená to, že na projekte robí tím, ktorý má určité schopnosti, má správnu motiváciu, cíti zodpovednosť a venuje pozornosť detailu. Až výsledok a roky užívania ukážu, či sme na to mali. V každom prípade tú zodpovednosť cítime. Pre to, aby nejaké územie prežilo dlhý čas, je dôležitý najmä vzťah spoločnosti k danému miestu. Pri pohľade na to, ako z Bratislavy miznú ikony architektúry 20. storočia, si často uvedomím, ako je dobre, že na Vydrici sa bude bývať. Vydrica bude mať obyvateľov a ľudí, čo tu budú pracovať. Títo ľudia a ich vzťah k Vydrici sú základom, na ktorom stojí udržateľnosť a nadčasovosť Vydrice.

Vnímali ste nejaký rozdiel v prístupe slovenských a zahraničných architektov?

Prinášali obe strany odlišné pohľady, ktoré spolu vytvárali dialóg? Konfrontácia so zahraničnými architektmi a ich myšlienkami je pre nás kľúčová. Bratislava je malé mesto, ktoré historicky bolo križovatkou národností a kultúr. Vydrica bude multikultúrnym dielom a tak je to dobre. Zároveň však platí, že ja som sa v Bratislave narodil, a platí to aj pre veľkú časť autorského a investorského tímu. Bez istého bratislavského lokálpatriotizmu v tíme by taký náročný projekt asi nešlo realizovať.