Obrátená pyramída Slovenského rozhlasu sa právom stala ikonou hlavného mesta. Prečo je taká fascinujúca a výnimočná? Budova Slovenského rozhlasu vznikla ako jedna z dominánt, ktoré mali lemovať takzvanú priečnu os Bratislavy ako pokračovanie bulváru Šancová smer centrum. Mala viesť od Hlavnej stanice až k novej budove SND pri Dunaji, nikdy však nevznikla.
Priečna os bola urbanistickým konceptom z 30-tych rokov dvadsiateho storočia, ktorý predpokladal výstavbu novej výkladnej skrine Bratislavy – nového mestského bulváru. Osamotené monumentálne objekty nových národných inštitúcii spájala predstava jednej ulice. Rozhlas bol prvou stavbou z nich.
Výstavba sa začala po niekoľko rokov prebiehajúcej architektonickej súťaži. Autori Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling sa realizácie ujali až po udelení tretieho miesta a zmene projektu. Od prvých návrhov až po dokončenie výstavby rozsiahleho rozhlasového strediska prebehlo 22 rokov. Návrh získal kontúry dnešnej obrátenej pyramídy až v roku 1969. V odbornej obci panujú dohady o tom, či sa autori inšpirovali kanadským pavilónom na medzinárodnej výstave Expo Montreal 1967. Úplne dokončený bol rozhlas v roku 1984, kedy sa začalo aj skúšobné vysielanie.
Prvá oceľová stavba je výnimočná použitím technológie, ktorá v tej dobe nebola bežná, ani bežne dostupná. Experimentálne stavebné riešenia dodávali inžinieri z Vítkovických železiarní a ďalší špecialisti. Prízemná časť komplexu ukrýva nahrávacie štúdiá a koncertné sály. Obrátená pyramída, ktorej konštrukcia drží samu seba, má v strede výťahy a po obvode šikmých stien sú umiestnené kancelárie a štúdiá. Toto rozmiestnenie vytvára v strede unikátny terasovitý priestor s pôsobivým osvetlením. Stavitelia sa inšpirovali starovekým konceptom Sokratovho domu, kde sa každé ďalšie podlažie rozširuje vždy o 330 cm. Dom by mal zabezpečovať optimálnu teplotu prostredia, čo znamená, že steny sú naklonené do tupého uhla, slnko teda nikdy nesvieti priamo do okien a stena vytvára tieň.
V duchu modernistických predstáv mal komplex Slovenského rozhlasu obklopovať zelený komplex terás. Každodenná prevádzka sa však zvykla odohrávať hlavne okolo hlavného vchodu a verejnosti boli otvorené len priestory reštaurácie. Sen o terasách oživila v roku 2014 skupina aktivistov pod hlavičkou projektu Pod pyramídou a na dve sezóny zmenila terasy rozhlasu na atraktívne miesto, ideálne na stretávanie sa, relax a pestovanie rastlín. Išlo o živý experiment koexistencie verejnej inštitúcie a susedskej komunity. Pod pyramídou sa uskutočnilo aj niekoľko ročníkov vianočných trhov.
Lokalita okolo Mýtnej ulice spolu s parčíkom na Belopotockého je príjemnou štvrťou, kde sa dá zaujímavo tráviť čas. Momentálne fungujú vonkajšie kultúrne a spoločenské aktivity okolo Slovenského rozhlasu na nepravidelnej báze. Rozhlas si už zahral v nejednej reklame, či vo filme – napríklad v „akčáku“ Red Sparrow. Krášli mnohé instagramové profily turistov a ďalej láka umelcov a návštevníkov na netradičné zážitky, napríklad počas festivalu Biela noc. Za zmienku stojí Veľké koncertné štúdio, kde nahrával svoje polyfonické zvonenia výrobca mobilov Nokia a Sony tu nahrávala zvuky do hier Playstation. Jedno z kapacitne najväčších koncertných štúdií v Európe tvorí železobetónová kocka, zavesená vo vzduchu na pružinách.
V roku 2001 budova Slovenského rozhlasu vyhrala anketu Stavba storočia v kategórii Občianske stavby a na konci roka 2017 ju Pamiatkový úrad SR vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku.
