Ľudia milujú autenticitu. Autentickú kuchyňu, autentických remeselníkov, autentické ulice mesta. V globalizovanom svete rovnakých pobočiek kaviarní, rovnakej módy či rovnakého jedla je to vzácnosť, po ktorej prahneme keď sme doma, aj keď vycestujeme. Turisti hľadajú autentické zákutia mesta a miestni dúfajú, že ich turisti neobjavia.
Aj Bratislava má čarovné miestečka, ktoré ju robia jedinečnou a o ktorých zatiaľ turisti hromadne netušia. Ale na Židovskej ulici pod hradom je jedno miesto, kde si domáci, turisti či expati navzájom nevadia. Ich príbehy spája autentické (ako inak) víno a hlavne postava majiteľa, ktorého všetci volajú Jožko Yashka.
Židovská ulica ako magnet
Yashka je hebrejské meno, ktorým oslovujú chlapcov, kým sú malí. Ak nahlas poviete „jaška“, pripomína to bezstarostné jašenie sa. Presne to očarilo Jožka Šuchtera počas pobytu v Izraeli, kam sa vybral vyvetrať si hlavu po mnohých rokoch obchodovania s vínom v top gastronómii. Po návrate do Bratislavy sa zhodou náhod dostal k miestu v Podhradí a otvoril si tam vinotéku s názvom Yashka. „Dlhodobo som pracoval s vínom, no chýbal mi kontakt s ľuďmi, ku ktorým sa to víno nakoniec dostane. Začal som uvažovať o vlastnom priestore. Na začiatku Židovskej ulice sídli Hero Barber a ten mi odporučil kam sa mám ísť spýtať, až som sa dostal k majiteľovi,“ hovorí Jožko o zrode Yashky.
Židovská ulica ho vraj pritiahla ako magnet, lebo sám má veľmi rád židovskú kultúru a kuchyňu. „Chcel som si preto uctiť tento vzťah a spojiť ho s vínom, ktoré ma sprevádza tridsať rokov. Yashka má byť priestor pre spájanie ľudí, ktorí sa tu môžu cítiť slobodne. Preto tu mám jeden dlhý komunitný stôl. Na 90% mi to vychádza, lebo ľudia si dajú povedať,“ dodáva.
Spoločné jedlo za veľkým stolom
Posedenie u Yashky je mnohovrstevný zážitok. Z vône a chutí limitovaných edícií prírodných vín, aj z domácej atmosféry, ktorú majiteľ vyčaruje pomocou židovského mezze – malých jedál, ktoré sa podávajú vo viacerých malých miskách a jedia sa zo spoločného stola (pred nás postavil pečený karfiol poliaty olivovým olejom a posypaný sezamovou soľou).
V miestnosti hrá klasická hudba, na stenách visia obrazy z aktuálnej výstavy Natálie Okoličányovej. Podľa Jožka introvertného umelca, ktorý – ako kedysi umelci v Paríži – rád vymení tržbu z predaja obrazov za niektoré z vybraných vín. Vstup do vinotéky zdobí mezuza a na pulte sú drobné Dávidove hviezdy. To, žiaľ, nevedia akceptovať niektorí premotivovaní nacionálne cítiaci okoloidúci, ktorí svoj názor dávajú najavo vandalským správaním.
Čaro miesta robí majiteľ
Návštevníci vyhľadávajú Yashku z minimálne dvoch dôvodov. Jedným je víno, ktoré podľa majiteľa musí byť bio, organické a biodynamické. Niektoré limitované edície vraj nenájdete nikde v okruhu 500 kilometrov od Bratislavy. „Organické víno je prirodzenejšie, vyváženejšie a pre vás zmysluplnejšie. Podľa mňa by celá naša životná filozofia mala smerovať k rešpektu k prírode, neplytvaniu,“ hovorí Jožko.
Druhým dôvodom je zážitok, ktorý si odnesiete zo spoločnosti výborného hostiteľa, akým Jožko je. Hovorí, že sem chodia obyvatelia mesta, umelci, niekedy otvoria dvere náhodne okoloidúci turisti, no pravidelne prídu napríklad aj expati z Ruska, ktorí sa rozhodli odísť z krajiny. Keď z debaty vyplynulo, že jeden z nich zaujímavo kreslí, majiteľ zvažuje výstavu. Aj takáto spontánnosť robí z podniku miesto, kam sa radi vraciate.
Jedinečný koncept – všetko čo je dobré
Na otázku čo stojí za jedinečným konceptom vinotéky, dostaneme jednoduchú odpoveď: „Mám rád všetko dobré na svete. Víno, hudbu, priateľstvo, ženy, jedlo…“ smeje sa. „Po tomto som stále túžil a taký podnik mi v Bratislave chýbal. Niečo čo nie je nabubralé, čo má dušu, kde budem hostiť svojich hostí ako to robím doma. Odovzdať im maximum zo seba a z toho, čo sa páči mne. Pre mňa je to svojim spôsobom poslanie,“ vysvetľuje vinár.
Lokálnosť je cezhraničná
Kedysi sa v rámci práce dodávania vína pre top gastronomické podniky stravoval vo vyhlásených reštauráciách či michelinských podnikoch v európskych mestách. Potom zacítil potrebu vrátiť sa ku koreňom jednoduchého a zdravého stravovania. Ale vonkoncom nie lokálneho, ako je to teraz „trendy“. Aj na to má svoj špecifický názor: „Lokálnosť musí byť z nejakých dôvodov automaticky slovenská. Ale my sme v Bratislave, odkiaľ je pár kilometrov do Rakúska či na Moravu – to znamená, že aj rakúske a moravské produkty sú pre nás lokálne. Tú našu čisto slovenskú lokálnosť sme si kdesi vymysleli a šíri sa z nej skôr netolerantnosť. Paradoxné je, že na to, aby som naozaj ocenil kvalitu, ktorú mám doma, musím spoznať aj to kvalitné zo sveta.“
