Nenápadný tmavý výklad s jednoduchým logom na rušnej bratislavskej ulici. Hneď z vedľajšieho obchodu šialene bliká reklama. Napriek tomu vás niečo donúti spomaliť, vrátiť sa k výkladu a nakuknúť dnu. Vnútri sa odohráva príbeh džungle uprostred rozpáleného mesta. Zelená oáza, kde sa okamžite stratíte v tmavozelených listoch väčších i malých rastlín, v sviežej mikroklíme malého zeleného laboratória. O trendových rastlinách, rozprávaní sa s rastlinami aj o tom, koľko kvetináčov v byte je už naozaj dosť, hovoria mladé majiteľky „plant concept store“ Botanical Lab.
Spoza čiernych dverí, nad ktorými visia ďalšie rastliny, sa vynoria pestovateľky izbových rastlín a majiteľky obchodu Zuzka Mlynárová a Lenka Márföldy. Vysvetľujú, že presne touto jednoduchosťou chceli prebiť uponáhľanú ulicu s krikľavými pútačmi vo výkladoch. Jednoduchý koncept Botanical Labu sa preniesol aj do vnútorného dizajnu. Nádherne sivá stena, oholená na pôvodnú omietku, dáva vyniknúť zelenej farbe kvetov. A množstvu pestovateľských doplnkov a výrobkov z prírody: kovové polievacie kanvičky, rozprašovače, malé záhradnícke náradie, glazované črepníky, ktoré zohnali až od škandinávskej značky, aj surové hlinené kvetináče a oleje, kozmetika, sviečky či knihy o rastlinách.
Spolu s kvetmi nasadili odvahu
Ako sa vyštudovaná psychologička a kunsthistorička dostali ku kvetinovému obchodu? „Každá z nás mala v sebe lásku k rastlinám, dizajnu a pekným veciam. Rozprávali sme sa o tom, čo je a nie je na trhu, čo sa nám páči a povedali sme si, že skúsime priniesť niečo nové, čo tu ešte nie je,“ hovorí Zuzka. „Nemali sme žiaden veľký podnikateľský plán, koncept sa vyvinul sám,“ dopĺňa Lenka. „Kedysi existovali rastlinárne – obchody s rastlinami, potom sa vytratili a dnes už rastliny kúpite len vo veľkých reťazcoch, kde sa nemáte ani s kým poradiť. Veľa ľudí nevie ako sa starať o kvety. Takže okrem pestovania a predaja rastlín sme sa stali aj akousi poradňou,“ hovorí.
Namiesto excelových tabuliek nasadili odvahu a vrhli sa do niečoho, čomu veria a čo majú rady. Prvá úroda prišla v podobe správnych ľudí. V snahe vytvoriť si komunitu ľudí s rovnakou láskou k rastlinám pestovateľky priniesli ideu workshopov, pop-upov a rastlinných swapov, v podobe burzy izbových rastliniek. Tak sa zoznámili s ich terajším kolegom Norom, ktorý študuje botaniku. „Postupne sa tu spontánne stretli ľudia, ktorí zdieľajú lásku k rastlinám a chcú sa podeliť o skúsenosti a rady,“ hovorí Zuzka.
Zeleň v móde: od paprade po riasogule
Začiatkom roka zo sortimentu úplne vypustili rezané kvety. Na to sú vraj lepšie špecializované kvetinárstva. Zistili, že izbové rastliny a zelené teráriá ich bavia viac a rovnako aj zákazníkov. Stačí sa prejsť po urbánnych trhoch, kde sa k Botanical Labu pridali aj ďalší pestovatelia. Odkiaľ sa vzal záujem mladých ľudí o pestovanie rastlín? „Je to trend, ktorý sa opakuje z minulosti. V sedemdesiatych rokoch bola pestovateľská mánia, ak ideme hlbšie, tak secesia bola celá o rastlinných motívoch. V Anglicku v 19. storočí prepukla pteridománia a kto nemal papraď, nebol in,“ vysvetľuje Lenka. Verí, že sa to nevytratí. Dnes sa do módy vracajú rastliny našich starých rodičov – napríklad monstery, ktoré zdobia interiéry, rovnako ako látky na šaty, či svokrine jazyky, ale prichádzajú aj nové „vychytávky“ – riasogule, pilea, či vzdušné strapaté rastlinky tillandsie. „Ľuďom začína chýbať zeleň, tak si ju nahrádzajú,“ hovorí Zuzka. Ich idea zazelenať mesto a v centre vytvoriť zelenú oázu sa začína napĺňať.
S bielou fľakatou monsterou ste „in“
Ako sa jedného dňa stane konkrétna rastlina módnym hitom? „Sociálne siete sú mocným čarodejníkom,“ hovorí Lenka a dodáva: „Niekto to krásne odfotí na Instagram, ďalší zistia, že aj takáto rastlinka existuje a už je z toho trend. Svoju úlohu zohráva aj nenáročnosť pestovania. Napríklad pilea alebo monstera, vizuálne zaujímavá a nenáročná.“ Zuzka ju dopĺňa: „Možno že návrat rastlín ako sú fikusy či monstery súvisí s prevládajúcim individualizmom. Ľudia sú sami a čoraz viac potrebujú minulosť v podobe rodiny a domova. Možno práve tie rastliny starých rodičov im to pripomínajú.“
Ktorá rastlinka bude o chvíľu hitom? „Náš kolega botanik stále príde s novým tipom na vzácny, neokukaný druh. Teraz ľudia začínajú zháňať kultivár monstery s panašovanými listami, ktorá má biele časti na listoch, alebo celé biele listy. Ceny na internete sa vedia vyšplhať do obrovských cifier v stovkách eur. Ak sa nám taká podarí vypestovať, za pár minút je preč,“ smejú sa Lenka so Zuzkou.
Byty menia na urbánne džungle
„V botanike sa vzdelávame za pochodu. Ľudia chcú radu kam s rastlinou v tmavom byte, ako sa o ňu starať,“ hovorí Zuzka. „Naša prvá otázka zákazníkovi je, či má predstavu kam si rastlinu chce dať. Snažíme sa edukovať, aby boli šťastné rastlinky aj ich majitelia,“ dodáva Lenka. Obchodík sa špecializuje hlavne na interiérové rastliny. V starých bytoch nie je veľa slnka, alebo naopak, ľudia bývajú vo veľmi presvetlených bytoch.
Pestovateľky okrasných rastlín preto poskytujú poradenstvo a dizajnérsku pomoc majiteľom bytov na mieru. Dokážu odhadnúť, či majiteľ potrebuje kvet, na ktorý je lepšie „zabudnúť“, alebo zvládne exotickejšiu rastlinu. Takto zazeleňujú byty, kancelárie aj kaviarne, z ktorých robia „urbánne džungle“.
Mladé pestovateľky v osvete pokračujú aj v širšej súvislosti. Najčastejšie vyhľadávajú lokálnych pestovateľov a rastliny kupujú tak, aby necestovali cez pol sveta. Zuzka spolu s kolegom pripravila návrh na zazelenanie podtatranského mesta, no vyhrali mrakodrapy. „Vyzerá to tak, že dôležitejšie je to, čo predáva než to, čo dýchame,“ hovorí. Lenka dodáva, že zeleň je často posledným bodom pri vzniku akéhokoľvek projektu. Aj nákupné centrá točia tri druhy rastlín. „Preto chceme ukázať, že je veľa iných nenáročných druhov, ktoré sa dajú krásne variovať a že rastlina môže byť rovnako krásnym interiérovým doplnkom ako hocijaká váza alebo obraz,“ hovorí.
Ak sa dá, utekáme do prírody
„Všimla som si v Novom meste, ako po tých veľkých dažďoch nádherne zakvitli zabudnuté trate a z prázdnych plôch sa stali lúky. Našťastie to zatiaľ nik nepokosil a zrazu to má nový účel – nie je tam tak teplo, horúčava nesála,“ hovorí Lenka. Ak môže, rada uteká do lesov alebo do Tatier. Zuzka chodí oddychovať do bratislavskej botanickej záhrady. Spolu snívajú o návšteve londýnskych Kew Gardens, ktoré patria k dedičstvu UNESCO a kam by sa každý fanúšik botaniky mal pozrieť aspoň raz za život.
Vytvárať príjemné mestské oázy sa dá rôznymi spôsobmi, riešenia sú väčšinou jednoduché. Ako napríklad akcia, kedy sa Mickiewiczova ulica uzavrela pre dopravu a vytvorila pešiu zónu. Botanical Lab, ktorý na nej sídli, sa stal jedným z lákadiel pre návštevníkov. „Teraz je to len dopravná ulica, po ktorej denne prejde strašne veľa áut, možno celkom zbytočne,“ hovorí Zuzka. Obe si dočasnú pešiu zónu poriadne užili a privítali by, ak by sa stala trvalou. V ten deň si potvrdili, že robiť workshopy a burzy rastlín má zmysel. „Pre ľudí je relaxom prísť sem po práci, trošku sa pohrabkať v zemi,“ hovorí Lenka.
V hline sú „baktérie šťastia“
Práca so zeminou sa zvykne označovať ako uzemňujúci proces. „Je to dokonca vedecky dokázané, že v zemine sa nachádzajú ,baktérie šťastia‘. Človek pri práci so zeminou vdychuje častice, ktoré ho príjemne uvoľňujú a k tomu práca s rastlinkami vnútri či v záhrade pôsobí antistresovo,“ potvrdzuje Lenka. A čo rozprávanie sa s rastlinkami, funguje? Zuzka to berie prakticky: „Ak sa niekto rozpráva s rastlinami, znamená to, že ich má rád a takým rastlinkám sa darí. Nevidela by som za tým niečo iné,“ smeje sa. Nešťastníkom, ktorým napriek snahe rastlina zahynie, pestovateľky dodajú odvahu skúšať to ďalej. Pre rastliny, ktoré to nezvládli, má Zuzka u seba doma „nemocnicu“, kde ich resuscituje.
Kedy sa dá povedať, že kvetov v byte je naozaj dosť a treba si nájsť iné hobby? „Náš kolega mal 400 druhov rastlín v jednoizbovom byte!“ smejú sa mladé kolegyne, no nevedia, či také hranice existujú.
