Nie je v Bratislave veľa miest, ktoré by boli tak husto opradené príbehmi, ako Vydrica. V pamäti Prešpurákov víťazí spomienkový optimizmus, veď ako inak môžu vyzerať spomienky na detstvo? Vianočný čas na Vydrici pred sto rokmi a viac si už ale pamätáme len z rozprávania starých rodičov či rodinných kroník. Do starej Vydrice sme sa preniesli v čase vo vianočnej fikcii, ale aj vďaka prešporskému receptu na vianočnú polievku.
V tieto dni bolo na Vydrici ešte o čosi rušnejšie. Časť obyvateľov, veriacich v Ježiška, sa chystala na oslavu Vianoc. Skromnejšie i bohaté príbytky zdobil adventný veniec. Z komínov stúpal dym a domácnosti voňali čerstvo upečenými bajglami s makovou a orechovou plnkou.
Malé židovské obchodíky nakopili na pulty kandizované ovocie v plechových škatuľkách s obrázkami anjelikov, odkiaľsi doviezli aj sladké sušené figy a cukrové homole. Všelijaké exotickejšie koreniny a doplnky do varenia a pečenia sa predávali na vianočných trhoch.
Ulice štípali mrazom, deti dostali hrubšie kožené topánky, zdedené po odrastenom súrodencovi a do nich pančucháče. Aj rybári si poriadne pritiahli golier na kabáte, keď vykročili z domu so sekerou v ruke a sieťami cez plece. Dunaj bol zamrznutý a bolo treba vysekať dieru. Začal fúkať vietor, to bolo znamenie, že je čas posilniť sa z malej fľašky domácou pálenkou.
Rybárstvo malo v Podhradí svoju tradíciu, život sa odohrával pri rieke. Zavše ste na ulici videli niektorého z členov rybárskeho cechu, ako na priedomí opravuje siete a popri tom jedným očkom pozoruje susedov. Ryby dali meno aj Rybnému námestiu a o rybárskych krčmách idú legendy od stredoveku. Aj v knižke Petra Ševčoviča Z kuchyne prešporských vodníkov (Vydavateľstvo PT Albert Marenčin) sa spomína ručne písaná kniha rybárskych špecialít a receptov od konca 18. storočia, ktorú dedili ženy rodu Špetkovcov, vychýrené rybie kuchárky. Nanešťastie sa niekde nadobro stratila.
Kedysi vraj plávalo v Dunaji trojnásobne viac rýb. Medzi nimi sa na jar mihali tmavé plutvy obrovských rýb. „Vyza je tu!“ kričali deti na brehu a utekali domov oznámiť lákavú vyhliadku čerstvej rybaciny a kaviáru. Pri bratislavskom nábreží pod Podhradím mali tieto osemmetrové ryby svoje neresisko. Chlapi ich lovili sieťami a kolovým plotom. To boli hody, ak v sieti pristála vyza! Naporciované kusy rýb nosili do ľadových jám v kopci, kde dunajské kryhy na čečine vydržali až do jari.
Ale späť k sláveniu Vianoc. Ak platí, že čo rodina, to iný recept na kapustnicu, v mnohonárodnostnej štvrti pod hradom to bolo ešte pestrejšie. Vianočné menu na Vydrici, ale aj v celom Prešporku, tvorili recepty z rôznych kútov Slovenska, Maďarska a Rakúska, či Nemecka. A nezabúdajme na rybársku tradíciu Vydrice. Možno aj preto sa na Vianoce nevarila kapustnica, ale skôr rybacia polievka. Malo to svoju výhodu, lebo ryba bola považovaná za pôstne jedlo a mohla sa jesť už na Štedrý deň.
Jeden takýto recept na vianočnú polievku nám porozprávala Lucia Pukalovičová, marketingová špecialistka z tímu Vydrica. Recept zdedila od svojho otca Ľubomíra Marka, rodeného Prešpurčana.
Recept na vianočnú polievku zo starého Prešporku
„To sa v jednom hrnci vyvarili zvyšné časti kapra alebo inej ryby, až vznikol silný rybací vývar. Do hrnca sa pridala kyslá kapusta, tú si každá rodina nakladala doma,“ hovorí Lucia a pokračuje: „Spolu s kapustou išli do hrnca sušené hríby aj sušené ovocie, ktoré príjemne zjemnilo kyslú chuť polievky. Väčšinou sušené slivky, alebo aj jabĺčka. Keď bola kapusta uvarená, polievka sa zahustila zápražkou z múky a nadrobno posekanej cibuľky na troche oleja. To všetko sa ešte chvíľu povarilo aby chute „prešli do seba“, vysvetľuje Lucia. Spomína, ako im otec vždy prízvukoval, že Vianoce kedysi neboli o darčekoch, ale o tom, že rodina mohla byť pokope a tešiť sa z pohody a hojnosti.
