Dvojica mladých pestovateľov láka samozberačov na čerstvú zeleninu.
Jednou z vecí, ktorá robí Bratislavu čarovným mestom, je ultraľahká dostupnosť všetkých miest, na aké si len spomeniete. Relax v lužnom lese, na kamienkovej pláži alebo v marhuľových sadoch je cez most. Na lesné bežecké trate alebo jazero s vlekom vás dovezie MHD. Za zdravou zeleninou z družstevných skleníkov stačí zájsť do Prievozu. Práve tu sídli Družstvo, projekt mladej dvojice, Romana Tótha a Zuzany Hríbovej, ktorí sa rozhodli vrátiť paradajkám chuť, akú si pamätajú z detstva. A tento zážitok sprostredkovať aj iným prostredníctvom samozberu.
Milujeme paradajky!
Zuzana hovorí, že všetko sa začalo v momente, kedy chceli mať čerstvú zeleninu, akú nevedeli zohnať nikde v obchodoch. Obidvaja sú z mesta, ale skúsenosti s pestovaním si doniesli z detstva od svojich babičiek, ktoré si doma dopestovali všetku zeleninu, zemiaky, ovocie. Okrem túžby cítiť chuť zeleniny si sadli nad projekt, nakúpili semienka a priesady a metódou pokus-omyl prišli k tomu, že chcú pestovať paradajky. „Milujeme paradajky! Tá rôznorodosť, na svete je toľko druhov,“ hovorí Zuzka. Roman dodáva, že v skleníku sa aj predtým pestovala práve táto zelenina a oni ju vrátili späť.
Urbánny skleník
Skleníky, ktoré si prenajali od družstva, si pomaly berie naspäť príroda. Romantická džungľa sa derie dovnútra cez chýbajúce sklá a dotvára jedinečnú atmosféru miesta, ktorá ľudí oslovuje. Najprv bolo treba zlikvidovať divoký porast a skultivovať priestor. „Láka nás na tom, že je to stále mestské prostredie, ktoré má napriek divokému porastu stále urbánny charakter,“ hovorí Roman. Názov Družstvo sa ponúkal sám, nebolo treba veľa vymýšľať, len zachovať to dobré. Podľa Zuzky Družstvo podčiarkuje charakter komunity, ktorá okolo starostlivosti o paradajky rastie a kde sa stretáva mladá generácia so staršími ľuďmi s pestovateľskými skúsenosťami.
Prídu aj Indickí bežci
Zuzka ako vyštudovaná environmentalistka prispieva k ekologickému pestovaniu paradajok, ktoré nezažili postreky pesticídmi, ani umelé hnojivá. Na prirodzenú ochranu paradajok pred škodcami používajú prirodzených nepriateľov. Straky plašia replikami sokola a na budúci rok k nim prídu pracovať Indickí bežci. „To je druh kačíc, ktoré sa kŕmia slizniakmi,“ smeje sa Zuzka naším nechápavým výrazom. Na opeľovanie využívajú čmeliaky, ktoré práve obhospodarujú päť druhov bazalky.
Hľadači kvalitných potravín
Aký je rozdiel medzi paradajkou z Družstva a inou z obchodu? Zuzka: „Výraznejšia chuť, vôňa, iná štruktúra.“ Roman na vysvetlenie dodáva: „Nemôžeme porovnávať podmienky veľkopestovateľov s malopestovateľmi. Veľkovýrobca paradajok vie spraviť kvalitu, ale nik by ju v tak veľkom množstve nekupoval. Ľudia zháňajú lacné potraviny a len minorita hľadá kvalitné potraviny, za ktoré si priplatí.“
Kľúčom k výberu čerstvej zdravej zeleniny je zaujímať sa o to, ktorý druh kedy dozrieva. Potom sa vám nestane, že si na trhu v auguste kúpite „čerstvý zeler“, ktorý dozrieva až v septembri. „My na trhoch v Starej tržnici predávame v ten deň natrhané čerstvé paradajky, z ktorých dostanete maximum výživovej hodnoty, chuti a vône,“ hovorí Zuzka.
Alergici sú najlepší kontrolóri
Túto sezónu si môžete v skleníku sami do košíkov nazbierať až 60 druhov paradajok. Nové odrody získavajú od podobne zmýšľajúcich farmárov, ale aj z ciest po iných krajinách. Paradajky rastú na celom svete, je ich nespočet druhov, preto tu nájdete aj americké či ruské paradajky.
Paradajky bez chemického ošetrovania zaznamenávajú úspech dokonca aj u ľudí s histamínovou intoleranciou. „Títo ľudia sú našimi najlepšími kontrolórmi kvality!“ smeje sa Zuzka a dodáva, že alergikovi po chemicky ošetrenej paradajke príde zle. Niektorí z nich po ochutnaní družstevných paradajok žiaden problém nezaznamenajú. Samozrejme, neplatí to pre všetkých a ani v prípade, že zjete kilo na posedenie.
Paradajková zmrzlina na koniec
Stálymi klientmi sú priatelia, ktorí pokusu so skleníkmi verili od začiatku. Chodia celé rodiny s malými deťmi aj zákazníci, ktorí našli presne to, čo hľadali. Babka s vnučkou si chodieva pripomenúť staré časy a vnučke ukázať, ako vyzerá ozajstná paradajka. „Najväčším motivátorom je pre nás samozber. Keď vidíme ľudí ako sa tešia, vracia nám to vynaloženú energiu späť. Dávajú nám dôvod pokračovať,“ zhoduje sa dvojica. Samozber paradajok stihnete do konca sezóny v septembri. A potom sa môžeme tešiť na sušené paradajky, kečupy a fermentovanú zeleninu. A možno sa čoskoro dočkáme zážitkových večerí v skleníku plnom zdravej zeleniny a hviezdami nad hlavou. Budú sa končiť paradajkovou zmrzlinou.
