Ako chutí bratislavský mestský med? Skvele, ako zmes lúčnych kvetov a stromov zo záhrad okolo Slavína, z parkov, botanickej záhrady, zo Sadu Janka Kráľa, z lesov v Horskom parku, na Kolibe aj pri Dunaji, aj z hradného kopca. Bratislava poskytuje podľa slov včelárov z Uletenej včely nekonečnú biodiverzitu (rozmanitosť mestskej zelene) a na rozdiel od polí na vidieku, aj oveľa menej chémie v podobe postrekov.
Fascinujúce neegoistické opeľovače
Uletené včely predstavujú pre včelára problém. Ale táto Uletená včela je pre troch zakladateľov – fotografa Róberta Kňažka, Danicu Lelákovú, pracujúcu pre korporáciu a architektku Janku Šveckovú koníčkom, ktorý ich už pomaly prerástol.
Začalo to pred siedmimi rokmi a článkami o ohrození včiel. „Preklikával som články o ohrození včiel, neskôr som si prečítal zopár kníh o včelách medonosných. Ak si hocikto začne čítať príbeh ako včely fungujú, musí podľahnúť fascinácii, ako sa to stalo aj nám. Včely sa chovajú absolútne neegoisticky, ničomu svojou existenciou neubližujú a ešte aj nosia med,“ hovorí Róbert Kňažko.
Po rokoch stretol v kaviarni Danicu, ktorá spomenula, že ju rovnako fascinujú včely. Včelársky kurz absolvovali spolu na strednej poľnohospodárskej škole v Nitre. Neskôr sa k nim pridala Róbertova priateľka Janka, ktorá sa stará kompletne o dizajn produktov, navrhuje a maľuje úle.
Delikatesa z mestských striech
V zahraničí je mestské včelárstvo v metropolách už celkom bežné a mestský med je vyhľadávanou pochúťkou. „Stogramový med z Paríža sa predáva za 16 eur a je to delikatesa, ktorú treba ochutnať,“ hovorí Róbert. Tým, že v meste nie je rastlinná monokultúra a celý rok tu kvitne v každej záhrade niečo iné, med má inú chuť než sme zvyknutí pri jednodruhových agátových alebo lipových medoch.
Mestá sa stali azylom pre všetkých opeľovačov, nielen pre včely, odkedy na poliach pestujeme monokultúrne plodiny. „Ak radikálne nezmeníme spôsob poľnohospodárstva, práve mesto má šancu reagovať pružnejšie a presadiť viac zelene v meste, ktorá je záchranou ubúdajúceho hmyzu,“ vysvetľuje Kňažko. Včely v meste nepotrebujú letieť ďalej ako 2 kilometre za potravou a v Bratislave je zatiaľ potravy dosť. Samozrejme, nemôžme to tu „prevčeliť“, ako hovorí včelár.
Med z ulíc veľkomesta
Predstava včiel v meste môže niekomu znieť paradoxne, včely sú predsa lesné a lúčne tvory. Navyše, ako obyvatelia miest, máme často voči týmto užitočným tvorom a ich práci neopodstatnené predsudky. Napríklad – ako môže byť med z ulíc hlučného mesta, plného áut a výfukových plynov, čistejší než z vidieka? Výskumy Európskej komisie preukazujú, že mestské medy neobsahujú o nič viac škodlivín ako vidiecke medy.
„Polia striekame chémiou, lesy striekame proti hmyzu, klčujeme kvôli lykožrútovi, močariská striekame proti komárom. Oproti tomu mesto poskytuje opeľovačom tisíc možností kvetov a stromov a množstvo možností kde môžu bývať,“ hovorí Kňažko. Okrem toho, včely lietajú kilometrové vzdialenosti a nie sú odkázané na kúsok trávy uprostred križovatky, keď si môžu zaletieť trebárs do Horského parku.
Kto ďalší poskytne ubytovanie?
Dnes v Bratislave existuje mnoho vytvorených hmyzích hotelov a búdok pre netopiere a vtákov. Mestskí včelári nevidia dôvod, prečo by na strechách nových budov nemohli existovať úle s včelami. Hlavne v novo vyrastajúcich štvrtiach by sme mali myslieť na oázy, ktoré vedia poskytnúť nielen opeľovačom potravu a ubytovanie.
Reakcie obyvateľov mesta však nie sú vždy nadšené. Mať za suseda včelí úľ nemusí byť pre všetkých príjemná predstava. „Pozorujem medzi ľuďmi trochu paniky, tá ale nie je namieste. Včely sú medzi nami, no človek ich nezaujíma a neotravujú ho ako osy na kofole. Pokiaľ im nechodí priamo pred vchod úľa,“ hovorí včelár.
Aj preto na bytovkách zatiaľ Uletená včela nie je. Včelstvá chová v centre mesta na záhradách a strechách domov, ktorých majitelia súhlasia a majú z toho radosť. O konkrétnych miestach zatiaľ nehovoria. Priebežne oslovujú rôzne spoločnosti, niektoré už prisľúbili poskytnúť strechy úľom. Aj takto si posilňujú imidž ekologického myslenia. Róbert vie aj o hoteloch, na ktorých sú úle. „Je to príjemné gesto a super imidžová záležitosť, ráno ponúknuť hosťom med z vlastnej produkcie,“ hovorí.
Ľudia verzus včely
My ako ľudstvo máme tendenciu vyčerpať zdroje, ktoré sú zdarma, až na dno. Nie je to rozumné a ak sa dá, mali by sme zmeniť návyky. Aj pri konvenčnom včelárstve sa uplatňuje spôsob včelárstva, pri ktorom sa pred zimou odoberú včelám takmer všetky zásoby, ktoré včely nanosia a namiesto medu im dolejú cukrový sirup, na ktorom žijú v zime. „S týmto konceptom nesúhlasíme a na zimu im necháme toľko medu, koľko potrebujú na prežitie,“ hovorí Kňažko, ktorý ako samostatne hospodáriaci roľník predávať med z dvora.
Odlišný spôsob od klasického včelárenia robí Uletená včela kvôli tomu, že v meste má 2-3 včelstvá na každej streche, na rozdiel od „veľkovčelárov“ na vidieku s desiatkami až stovkami včelstiev na jednom mieste. O to náročnejšia je ale starostlivosť o včely v meste. „Už pred výstupom na strechu sa musíme obliecť do výstroja, zbaliť všetky potrebné veci a s tým loziť po rebríkoch na strechy. Počas medobrania nosím krosná, ktoré vážia aj cez 40 kíl,“ opisuje pravidelné týždňové návštevy úľov Róbert Kňažko.
Láska k prírode bez fóbií
Životodarný bzukot si Uletené včely zamilovali natoľko, že sa rozhodli podeliť sa o skúsenosti s tým najvďačnejším publikom. Začali chodiť po školách, kde deťom robia prednášky, ochutnávky medu a vysvetľujú ako funguje včelárstvo. Ich ambíciou je život včiel trochu viac zapojiť do vzdelávacieho procesu.
Ale funguje to aj na individuálnej úrovni: „Ak so synom niekde vidíme kvety, sadneme si k nim a pozorujeme rôzne druhy živočíchov. Takto sa dá u detí vypestovať láska a rešpekt k prírode bez fóbií a zbytočnej paniky,“ dodáva Róbert Kňažko. So smiechom rozpráva, ako svojho otca prevychoval tak, že už na záhrade nevytrháva z trávnika púpavu a kochá sa žltým kvetinovým kobercom.
Sám o sebe Róbert hovorí, že má včelárske „postihnutie“, lebo všade kam ide, skúma všetky kvitnúce stromy a kríky a zisťuje či majú peľ. Na dovolenkách degustuje tamojšie medy, napríklad Francúzsko a Španielsko ich majú chuťovo úplne iné a tekutejšie. No najviac mu chutí ich vlastný Bratislavský mestský med.
Zdraviu najprospešnejší je vždy ten, ktorý sa vyprodukuje v bezprostrednom okolí človeka. „Naše medy si dávame testovať do Slovenskej akadémie vied, kde dosahujú vysoké šarže a majú preukázateľne antibakteriálne účinky,“ uzatvára rozprávanie včelár Róbert Kňažko, ktorý od istého času už doma nemá žiaden cukor.
Zaujímavosti o včelách medonosných
- V jednom úli môže byť počas sezóny až 60 tisíc včiel, ktoré sa chovajú absolútne neegoisticky, ničomu svojou existenciou neubližujú a ešte aj nosia med. Celý úľ je jedna veľká rodina, kde každá včela má svoju prácu. Od vyliahnutia si prejde všetkými prácami od strážkyne cez upratovačku, kŕmičku, až nakoniec posledné týždne svojho života chodí zbierať nektár, ktorý nosí ako potravu pre ďalšie včely, ktoré sa majú narodiť.
- Včely sa orientujú podľa slnka. Ak nájdu dobrú znášku, kde je veľa kvetín, vrátia sa do úľa a ostatným včelám povedia ako ďaleko majú ísť a kadiaľ, v závislosti na polohe slnka. Vedia si vyrátať aj to, ako sa slnko hýbe po oblohe a tomu prispôsobujú aj včelí tanec, ktorým to oznamujú.
- Existujú štúdie, podľa ktorých včely vedia rozoznávať tváre a dokonca chápu matematický koncept nuly.
- Rojenie včiel sa nedá ustrážiť, 20 minút niekedy pripomína scény z hororu, hoci vtedy včely nie sú agresívne. Ak ste svedkom vyrojenia včiel, treba ich nechať v kľude si niekde sadnúť a zavolať včelára alebo hasičov.
