Otvorili sme predajné miesto

Stretnime sa vo Vydrici osobne

Navštívte nás

MagazínPríbehy Bratislavy9 MIN

U Dobrožrúta pokojne nakúpte do igelitky, ale viackrát

„Prešli sme si rôznymi štýlmi stravovania a zistili sme, že nezapadáme do žiadnej skupiny. Preto sme sa nazvali jednoducho dobrožrúti,“ začína rozprávanie o bezodpadovom životnom štýle DANIELA ZVALOVÁ, ktorá spolu s manželom MATÚŠOM pred piatimi rokmi založila v Bratislave zdravú pekáreň. Dnes je z nej bezobalový obchod U Dobrožrúta, prvý na Slovensku. 

  

Kde začala vaša cesta k udržateľnému životu bez odpadu? 

Všetko sa začalo blogom Dobrožrúti, ktorý sme založili krátko po narodení našej dcérky. Uverejňovali sme zdravé vegetariánske, vegánske aj bezlepkové recepty, ale ľudia najviac reagovali na bezlepkové koláče. To nás posmelilo v tom, aby sme to skúsili vo väčšom. Tri mesiace sme fungovali ako čistý punk, v prevádzke, ktorá večer zavrela a manžel Matúš nabehol s ikea taškou, plnou ingrediencií a celú noc piekol. Ja s dcérou sme to ráno rozvážali. Neskôr sme otvorili vlastnú výrobu na Zámockej. 

 

Ako ste sa dostali od pekárničky k bezobalovému obchodu?

V Dobropriestore sme mali aj obývačku s herňou pre dcérku, kde sme robili komunitné stretnutia s prednáškami o ekológii a cirkulárnej ekonomike. Roznáškový systém dlho nevydržal, preto sme sa rozhodli pre svoju vlastnú prevádzku, kde pečieme a spojili sme to s bezobalovým obchodom. Vyplynulo to samo, pretože predávame veci, ktoré aj sami používame. Na začiatku sme nemali takmer žiaden sortiment, nebolo kde ho objednať, neboli žiadni dodávatelia, ktorí by vedeli dodávať bezobalovo. Nikto to totiž dovtedy od nich nežiadal. Už nás volali „tí divní čo stále vymýšľajú“. Teraz je ponuka bezobalového tovaru u mnohých dodávateľov už štandardom. 

Ako dobrožrúti sa prispôsobujeme tomu, aby sme sa mali dobre. Našej dcére netajíme existenciu mäsa, ona sama si volí cestu vegetariánstva. Okrem chvíle, keď jej babka núka šunku (smiech).

Zmenilo sa nastavenie nás konzumentov, za tých päť rokov, čo ste na trhu?

Zmenilo sa to extrémne. Obrat o 180 stupňov. Po otvorení sme boli prvým bezobalovým obchodom na Slovensku, bombardovali nás médiá, denne sme dávali niekoľko rozhovorov. Pamätám si ešte časy, kedy sme zbierali peniaze na prvý elektrický kompostér. Ľudia nechápali – na elektrický čo?

Pre mnohých ľudí je už ekologické správanie štandard, alebo o tom aspoň vedia.  

 

Ako vyzerá pečenie bez odpadu? 

Na začiatku sme pri nákupoch videli, koľko odpadu vyrobíme obalmi z kilovej múky, cukru, zo zabalenej čokolády. Kým sme nemali kompostér, aj bioodpadu z jabĺk alebo banánov bolo 60 litrov denne. Začali sme robiť prvé zmeny v spolupráci s Inštitútom cirkulárnej ekonomiky, kde nám pomohli nastaviť proces výroby. Prešli sme na kompostovateľné obaly, veľké balenia surovín vo vreciach. Teraz vieme už všetky ingrediencie kupovať vo veľkom a s dodávateľmi sme dohodnutí, že im obaly posielame naspäť na opätovné využitie. Netriedime iba sklo, papier a plasty, ale aj bioodpad, ktorý odoberá jedna perfektná firma. Vždy nám pošlú štatistiky z váženia odpadu a musím povedať, že ich máme oveľa lepšie. Triedime aj kov, ktorý darujeme človeku bez domova, aby si prilepšil v zbernom dvore. 

 

Dá sa povedať, že ste zero-waste pekáreň?

Veľa ľudí za tým hľadá nulu, ale tá sa nedá úplne dosiahnuť a tým ich odrádza. Radšej používam označenie zodpovedné, udržateľné pečenie. Cieľ je skôr o hľadaní cesty ako sa správať čo najviac udržateľne, lebo to sa dá.

 

Prečo je dôležité správať sa v meste udržateľne?

V mestách sú obyvatelia oproti vidieku viac informovaní. Oplatí sa vedieť, že za smetné nádoby na komunálny odpad sa platí, ale za nádoby na triedený odpad nie. Čím viac by sme triedili odpad, tým menej by sme platili za komunálny odpad. Je dôležité správať sa takto všade. Znečistené moria vidíme všade na fotkách, ale my máme takto znečistené rieky na Slovensku, stačí sa prejsť popri Dunaji. Trochu sa nám to vymklo spod kontroly. Pamätám si časy, kedy bola igelitka vzácnosť, ktorú sme doma umyli a vysušili. 

 

Môže k vám zákazník prísť na nákup s igelitkou?

Kľudne aj s igelitkou, ak ju znovu použije. Teraz sú v móde plátené tašky a každý si chce kúpiť nejakú ďalšiu s krásnym motívom. Nakoniec ich má desať. Takže – je jedno, do čoho nakúpite, hlavne to znovu používajte. 

 

Ale ak nakúpi bezobalovo rôzne plodiny priamo z vriec a zosype to do jednej tašky, doma sa môže hrať na Popolušku.

Máme tu kompostovateľné vrecká z recyklovaného papiera, ktoré zákazníkovi dáme. Ideálne sú samozrejme vlastné nádoby, ktoré si zákazník donesie. Na to sú zvyknutí už aj iní predajcovia, napríklad na trhovisku na Žilinskej. Ale plastové tašky ešte vždy fungujú, takže musíte byť veľmi rýchly a včas skríknuť: „Nie, tašku si neprosím!“

 

Chodievate aj do bežných obchodov? Ako sa vyrovnávate s nutnosťou kúpiť niečo v plastovom obale?

Selektujem. V obchode vidím to, čo nie je zabalené. Častokrát je zabalený tovar s tak pofidérnym zložením, že ho nepotrebujem k životu. Minule sme riešili dilemu, pretože naša dcéra miluje kečup. Na pulte bol kečup v skle, ale mal hrozné zloženie a druhý bol bio, ale v plastovej fľaške. Nakoniec sme zobrali bio kečup, lebo ho plánujeme jesť. Sú to presne tie každodenné rozhodnutia, ktoré by mal človek robiť vedome. Rozmýšľať nad tým, čo kupuje a či to potrebuje. A potom sú potraviny, ktoré si zásadne kupujeme z domácich zdrojov, ako napríklad syr a šunku pre dcéru. 

 

Je nakupovanie u vás alebo v podobných ekopredajniach finančne udržateľné?

Je. Vždy pri cenotvorbe rozmýšľame nad tým, koľko to stojí inde. Máme produkty, ktoré sú drahšie ako v supermarkete, a niektoré sú lacnejšie. Tu si však môžete kúpiť presne toľko, koľko potrebujete a nemusíte kupovať kilové balenia, takže to vyjde menej. A potom sú tu priority – či je dôležité zaplatiť za kvalitné jedlo, alebo za handry, ktoré v podstate nepotrebujete. Často to máme naopak a za niečo, čo nás má vyživiť, chceme platiť čím menej, ideálne v akcii. 

 

Aké máte možnosti, ak si chcete ako rodina vegetariánov a vegánov, navyše vo vašom prípade aj celiatička, vyjsť v Bratislave niekam na obed?

Teraz je už na tom Bratislava veľmi fajn. Boli časy, keď som si so sebou všade nosila koláče. Naposledy v Prahe som mala problém dodržať vegánsku stravu a utrpelo aj moje zdravie, lebo v reštaurácii nedodržali oddelenú kuchyňu a do jedla sa mi dostal lepok. Radšej som už išla na istotu a jedla všade praženicu. Bratislava je na tom lepšie, sme menšie mesto a rôzne podniky sú tu na kope, takže netreba cestovať cez pol mesta. Odhadujem to aspoň na dvadsiatku špecializovaných prevádzok alebo reštaurácií, kam si nemusím nosiť vlastný chlieb a koláče. 

Nedá sa stravovať jedným spôsobom dlhodobo. Na človeka vplýva vek, práca, fyzická konštelácia, ale aj ročné obdobia. Stravovať sa v našich zemepisných šírkach len vegánsky alebo raw je v zime obtiažne.

Združujú sa okolo zdravej stravy komunity?

Robievali sa vegánske večere, teraz sa ľudia združujú viac virtuálne, čo je škoda. Aj k nám chodia stáli zákazníci, niektorí od úplného začiatku, ešte z blogu. Jedna z prvých zákazníkov teraz u nás pracuje. 

Kontaktujte nás

Dohodnite si stretnutie

Kontaktujte nás

Kancelárske priestory vo Vydrici

Kontaktujte nás

Obchodné priestory vo Vydrici