Otvorili sme predajné miesto

Stretnime sa vo Vydrici osobne

Navštívte nás

MagazínPríbehy Bratislavy7 MIN

Tina Minorová: Odmala viem, že chcem robiť niečo, čo mi bude dávať zmysel

Mladá umelkyňa Tina Minorová je súčasťou Bratislavy už trinásť rokov a už odmalička vraj vedela, že chce maľovať. Kedysi pracovala v reklamných agentúrach, dnes vdychuje život nemým obrazom, má za sebou množstvo úspešných projektov a okrem toho na svojich umeleckých workshopoch  pripomína deťom, aby nikdy nezabúdali na svoje najhlbšie sny a túžby, pretože tie sú zrkadlom ich skutočnej osobnosti.

Ako ste sa dostala ku kresleniu? Pamätáte si na chvíľu, keď ste si povedali, že chcete byť ilustrátorkou?

Myslím, že som to vedela už odmalička. Pri maľovaní som vždy dokázala stratiť pojem o čase. Vravela som si, že keď budem dospelá, chcem robiť niečo, čo mi bude dávať zmysel. Niečo, čo prinesie radosť mne, aj druhým ľuďom.

 

Máte obľúbenú techniku kreslenia?

Veľmi dlho som bola očarená akvarelom. Moja náklonnosť stále trvá, len ma v poslednej dobe začínajú priťahovať aj iné umelecké techniky. Páči sa mi s nimi experimentovať, vytvárať medzi nimi rôzne presahy a kombinácie, ktoré vedú k nečakaným výsledkom. Skúšam napríklad spájať ručnú kresbu s ilustrovaním v počítači. To som doteraz nikdy nerobila.

Foto: Šimon Šiplák

Vaše ilustrácie sme mohli vidieť v rôznych projektoch. Na ktorý ste hrdá najviac?

Snažím sa, aby každý projekt, ilustrácia alebo len rýchla skica, ktorá prejde mojimi rukami, bola tip-top. Takže v čase odovzdávania finálneho diela som s nimi väčšinou stopercentne spokojná. Samozrejme, s odstupom času by som na každom z nich niečo upravila, dokončila. Sú práce, na ktoré obzvlášť rada spomínam. Takými boli napríklad ilustrácie z Becherateliéru pre Becherovku, lebo boli v určitom zmysle prelomové. Veľkú úctu mám aj k práci na spomínaných sedemdesiatimpiatim ilustráciách pre hru Rozprávkari na motívy Pavla Dobšinského. A nikdy nezabudnem ani na prvú akvarelovú ilustráciu spred piatich rokov, pretože práve ona rozhodla o mojom ďalšom smerovaní.

 

Čo to bolo?

Líštička zatúlaná v lese.

 

Máte svoje obľúbené miesto, kde tvoríte najradšej?

Najobľúbenejšie miesto, z ktorého prichádza najviac nápadov, nosím v hlave. Takže inšpirácia ma vie zastihnúť kdekoľvek. Najčastejšie však v obľúbenom žltom kresle.

Florencia

Čomu sa venujete okrem ilustrovania? Máte aj nejaké iné projekty? 

Príležitostne copywritingu. Ale mám aj osobný „projekt“, ktorému sa venujeme s dobrou kamarátkou v rámci našej agentúrky Eňo-Ňuňo. Vymýšľame a pripravujeme umelecké workshopy, tábory a rôzne kreatívne kurzy pre deti. Prostredníctvom umenia im pripomíname, aby nezabúdali na to, kým v skutočnosti sú. Na svoje najhlbšie sny a túžby, pretože tie sú zrkadlom ich skutočnej osobnosti. Aby neprestávali veriť, že sny sa plnia a zázraky existujú. A hlavne, aby sa neponáhľali s dospievaním. Lebo k dospelosti dospejú tak či tak, no na ozajstnú zrelosť je potrebný čas.

Foto: Miro Pochyba

Z vášho Instagramu sme dozvedeli, že ste sa v lete podieľali na dennom detskom tábore. Čo bolo jeho cieľom?

Letný tábor Čarovný ateliér vyplynul z našej potreby vytvoriť pre deti aspoň na týždeň priestor, v ktorom budú môcť slobodne rozvíjať svoje talenty a danosti, bez potreby súťažiť alebo byť lepší ako druhí. Bez porovnávania sa alebo pretláčania vlastnej osobnosti. Verím, že každá jedna ľudská bytosť má na niečo talent a deti sú toho krásnym príkladom.

 

Odbočme trochu od tvorby k našej Bratislave. Na ktorých miestach najradšej trávite čas?

V Sade Janka Kráľa, na Kolibe, Železnej studničke, v Devíne – kdekoľvek, kde si môžem dobiť baterky pohľadom na zeleň a slobodne sa nadýchnuť čistého vzduchu. Už niekoľko rokov sa chystám do Botanickej záhrady. Vraj je tam nádherne.

 

Máte aj obľúbené podniky? Tip, kam v Bratislave?

Mám veľmi rada miesta s osobitou atmosférou, za ktorou cítiť dušu majiteľa. Takou je pre mňa napríklad Žufaňa s fenomenálnou kuchyňou na Dulovom námestí. Tajný bar za skriňou v Starom meste, kde to vonia po britských knižniciach a katedrálach – naozaj tam majú vonné sviečky s týmito vôňami, alebo Primoamore, ktoré mi pripomína moje milované Taliansko.

Foto: Martin Rajec

Ako vnímate Bratislavu? Čo sa vám na nej páči a čo by sa dalo vylepšiť?

Bratislavu mám rada pre jej atmosféru a mnohé zákutia, ktoré som v nej objavila. Nerozumiem však mnohým nezmyselným veciam, ktoré sa tu dejú. Zdá sa mi, že sa zabúda na dôležitú vec a to, že mesto by malo slúžiť predovšetkým ľuďom, ktorí v ňom žijú. Ohromuje ma, že v časoch kedy sa celosvetovo rieši vážny problém globálneho otepľovania a prehrievania miest, sa namiesto vysádzania zelene stromy rúbu a chodníky asfaltujú. Len preto, že je to jednoduchšie a lacnejšie. Príde mi to veľmi nerozumné. Nehovoriac o tom, že pri výstavbe sa takmer vôbec nemyslí na priestor pre ľudí. Nepotrebujeme nové nákupne centrá, viac by sa nám zišli kultúrno-umelecké priestory, zóny zelene na oddych a cyklotrasy. Ale aby som nebola úplne negatívna, deje sa tu aj veľa dobrého a ja verím, že v budúcnosti prevážia pozitívne zmeny.

 

Ak by ste mali odporučiť jedno miesto v Bratislave, ktoré treba určite navštíviť, čo by to bolo?

Určite odporúčam vydať sa len tak do jej ulíc, bez očakávaní, bez mapy. Mať oči otvorené, byť spontánny a dovoliť si stratiť sa na chvíľu. Mne sa tak podarilo objaviť mnoho pekných zákutí, ktoré nenájdete ani na Tripadvisore.

Kontaktujte nás

Dohodnite si stretnutie

Kontaktujte nás

Kancelárske priestory vo Vydrici

Kontaktujte nás

Obchodné priestory vo Vydrici