Na hladine Dunaja, vsadený do historických základov podhradia, sa odráža zlatistý šperk. Návrh novej Vodnej veže je dôstojným dialógom súčasnosti s minulosťou. Historicky významné stavebné objekty sú očistené od nánosu minulosti a medzi ne je vsadená nová súčasná vrstva. Ruiny historickej veže a hradieb tak nie sú doslovne zrekonštruované do pôvodnej podoby ani sa nestávajú pasívnym muzeálnym exponátom. Naopak, existujúci tvar je podčiarknutý zlatým zvýrazňovačom a steny sa stávajú súčasťou každodenného života.
Umiestnením funkčného programu do rámca hradieb sa zároveň uvoľňuje priľahlý verejný priestor – v západnej časti formou neformálneho amfiteátra s vodným prvkom, vo východnej zase v podobe skromnej piazzety, ktorá dáva vyniknúť historickej ľadovni.
