V Bratislave vzniká nový hraný kinofilm Na prach. Ide o prvý celovečerný film producenta a režiséra SAMUELA VIČANA. Čas, organizáciu aj rozpočet mu uľahčilo nakrúcanie v uliciach Bratislavy, kde vďaka kompaktnosti a rozmanitosti mesta našiel všetky potrebné lokácie. Kriminálna dráma inšpirovaná reálnymi udalosťami rozpráva príbeh podnikavej Sofie, ktorá využíva chemické nadanie svojho priateľa na výrobu a predaj syntetickej drogy. Do popredia sa dostávajú konflikty a posadnutosti, ktoré nám nemilosrdne pripomínajú naše obsesie z niečoho, v čom vidíme svoju hodnotu. Po vizuálnej stránke myslel aj na mladých divákov, ktorí málokedy vydržia dopozerať pár sekundovú „storku“ na Instagrame.
Pestrý film na špinavú tému
„Vo filmovej a reklamnej oblasti som sa začal pohybovať hneď po strednej škole, ako animátor a strihač v televízii, kde som si prešiel celým reťazcom výroby videa. Okrem strihu, grafiky, špeciálnych efektov a animácie prišla aj chuť kamerovať, odkiaľ bol len krok k režírovaniu a teraz produkujem celovečerný film,“ začína rozprávanie Samuel Vičan. Jeho film Na prach je kriminálna dráma, založená na reálnych udalostiach. Príbeh očami manipulatívnej Sofie a jej priateľa, dílera a výrobcu syntetickej drogy, dopĺňa detektív. „Náš film je o tom, že ak je človek niečím veľmi posadnutý a venuje pozornosť len jednej veci v živote, nemusí to skončiť dobre,“ vysvetľuje režisér.
V hlavných úlohách sa predstavia Noël Czuczor ako díler a výrobca syntetickej drogy, Kristína Kanátová ako jeho priateľka a český herec David Švehlík v úlohe policajného vyšetrovateľa. „Získali sme ich na odvážny, trošku drzý, až pikantný príbeh a silný scenár,” vysvetľuje Vičan. Vo filme účinkujú aj ďalšie známe tváre, napríklad členovia slovenskej hudobnej scény, vystupujúcich pod značkou FCK THEM, alebo náš najznámejší youtuber v netradičnej postave.
Film hovorí o rôznych prejavoch ľudskej posadnutosti prácou, peniazmi, láskou či drogami. Napriek temnej a „špinavej“ téme bude vraj film pestrý a farebný. Podľa režiséra to bude jazda rôznych emócií a divák sa aj pobaví. Scény sú zasadené do iného prostredia, než sme zvyknutí z bratislavských filmov. „Film som režíroval spolu so scenáristkou Anastasiou Hoppanovou a za kamerou stál Majo Žilinčan. V kinách ho budete môcť vidieť v druhej polovici roku 2020,“ spresňuje Vičan.
Bratislavu nespoznáte
Pustiť sa do režírovania hraného filmu chcelo odvahu, ako každý krok do nového sveta, ale svoje zohrala zvedavosť a výzva. „Ak mi pracovné výzvy neprinesie život, rád si ich dávam sám. Tento film bol desať rokov snívania, tri roky príprav a zorganizovanie dvadsiatich piatich náročných filmovacích dní,“ hovorí Vičan.
Vysvetľuje, že vďaka kompaktnosti a rôznorodosti Bratislavy celý film dokázal vytvoriť tu, čo je výhodou pri organizácií času, ľudí a prostriedkov. Film sa odohráva vo vlastnom svete, ktorý štáb vyskladal z približne štyridsiatich lokácií, kde sa nakrúcalo. Všetky okrem jednej sa nachádzajú v Bratislave. „Vychádzali sme z pestrosti, ktorú toto mesto ponúka a ktorá umožnila, aby vo filme nebolo prvoplánovo jasné, že ide o Bratislavu. Chceme, aby film fungoval aj v zahraničí, pre iného diváka, ktorý nemusí mať k miestu žiadnu väzbu, preto sme hľadali rôzne zaujímavé architektúry – od centra mesta, cez socialistické stavby, sídliská,“ hovorí režisér. Vo filme „hrá“ aj Národný archív, kde vytvorili sídlo polície. „Mohli sme sa pohybovať od drahých domov, cez obyčajné stavby, uličky, mesto, prírodu, našli sme tu všetky živly. Filmový svet sme zložili zo skladačky, ktorú ponúka Bratislava. Vizualita bude zaujímavá a príťažlivá nielen pre slovenských divákov, ale aj zahraničných a verím, že aj zaoceánskych divákov,“ dodáva.
Svet dnes lezie z mobilov
Producent a režisér netají, že film bude určený hlavne dnešnej mladej generácii, ktorá sa rada zabáva. A tu prišla jedna z najťažších výziev – zaujať diváka na skoro dvojhodinový film, dnes, keď ľudia nevydržia dopozerať ani krátke video. „V dnešnom svete mladých ľudí vizualita a obrazová pestrosť predbieha vlastný obsah. Strácame trpezlivosť, pozornosť, schopnosť pozrieť si niečo a zamyslieť sa nad tým,“ hovorí Vičan, ktorý na filmovej katedre VŠMU 7 rokov viedol hodiny Motion Designu. „Ublikané“, pestré a farebné obrázky bez hlbšieho významu sú pre mladých pútavejšie, no ako dodáva, každý raz z toho vyrastie.
„Ak chceme osloviť túto generáciu, forma musí byť popri obsahu kvalitne prepracovaná. Tým, že cez sociálne siete vnímajú tvorbu z celého sveta, vnímajú instantne nové veci a trendy, aj filmárska či reklamná tvorba sa musí týmto trendom prispôsobovať,“ vysvetľuje režisér. Porovnáva dobu, keď ľudia rýchlo prepínali televízne kanály, s dneškom, kedy najkratšie videá, tzv. „instastories“, len „swajpujeme“, čiže rýchlo preletíme na ďalšie. Aj toto je jedna z foriem posadnutosti, tým svetom, ktorý lezie z mobilov. Ako z toho von? Filmár má na to svoj názor: „Komunikácia cez obrazovku je teraz najviac využívaná. Každý, kto má mobil, má pri sebe malé kreatívne centrum. Preto je pre kreatívny rozvoj dôležité nebyť len pasívnym príjemcom obsahu, ale ho aj aktívne tvoriť.“
Mesto žije, film stále žije
Dávnejšie s nástupom nových technológií sa predpovedal zánik klasického kina. Nestalo sa, kiná sú plné, ľudia chcú vidieť filmy na veľkom plátne. Slovenský film podľa Vičana zažíva rýchly nárast, filmári objavujú nové cesty ako financovať filmy. „Najbližšie roky zažijeme niekoľko vĺn kinematografie mladých filmárov. Zmenia sa témy, od sociálnych drám a vyhranených žánrov ku kontroverzným, štipľavým témam, ktoré idú za čiaru,“ myslí si.
Vníma trend filmových antihrdinov, ktorí ako keby definovali túto dobu. Vníma aj Bratislavu tak, ako sa javí vo filme Na prach? „Kriminálny svet, ktorý sme sa rozhodli vykresliť, je zaujímavý tým, že je v ňom isté napätie, nelegálne vzrušujúce prvky, prepojenie dobrého a zlého sveta. Bratislava má aj túto tvár,“ hovorí. A dodáva: „Ja však vidím Bratislavu ako neskutočne rýchlo sa rozvíjajúce sa mesto po všetkých stránkach – development, kultúra, nárast populácie, vznik rôznych komunít, ktoré sa venujú špecifickým aktivitám. Mesto žije, to znamená, že mi vie dať to, čo od neho práve chcem.
