Meno Vladimír Dedeček sa väčšine obyvateľov Bratislavy spája s kontroverznou červenou nadstavbou SNG. Ale k ikonickým stavbám Bratislavy nepochybne patrí Slovenský národný archív, monumentálna budova na kopci na Drotárskej ceste.
Slovenský národný archív uchováva, ochraňuje, spracúva a sprístupňuje dokumenty, pochádzajúce z činnosti ústredných orgánov Slovenskej republiky a ich predchodcov. Samotná stavba Slovenského národného archívu trvala takmer desaťročie, do roku 1983. Zaujímavosťou je, že pri jeho stavbe pomáhali aj politickí väzni.
Prísna, geometricky členená fasáda, odkazuje na štruktúru depozitára a úložných priestorov. Nekompromisná geometria a monumentalita budovy archívu podčiarkuje vážnosť miesta a funkcie objektu. Metaforicky uchováva pamäť štátu a hľadí z vyvýšenej plochy na celé mesto. Archív je sebavedomou hmotou. Podobne ako petržalská Incheba, dominuje prostrediu a púta na seba všetku pozornosť okolia. Kopec nad Mlynskou dolinou mal podľa pôvodných plánov byť ešte zalesnený, no z dôvodu zníženia rozpočtu sa tak nestalo. Dedeček v rozhovore pre .týždeň hovoril, že plánoval aj druhú fázu, ktorá mala vychádzať z formy vzostupujúcej pyramídy – egyptskej mastaby.
Výsledná monumentálna kocka je rozdelená na štyri časti, obložené zvonka svetlým juhoslovanským mramorom. Budova má 12 podlaží, z toho 3 podzemné a 8 nadzemných. Vnútorný priestor je prevažne otvorene koncipovaný pre archívny depozitár a technickú podporu pre archivárov. Vo vysunutom balkónovom prstenci po obvode spodnej časti budovy sídli administratíva a riaditeľstvo archívu.
Architekt Dedeček, známy autor kontroverzného premostenia SNG, na ktorom podobne, ako pri archíve tiež použil na dotvorenie fasády výraznú červenú farbu, vyprojektoval počas svojej kariéry okolo deväťdesiat diel od rodinných domov po veľké komplexy. Jeho architektúra patrí na Slovensku k najdiskutovanejším. K oceňovaným aj zatracovaným. Dedečkovo dielo si však cenia aj v zahraničí, kde je dnes moderna braná ako cenné svedectvo doby.
Pozornosť si však určite zaslúži. Domáca scéna prešla za posledné roky istým vývojom k vyššej úrovni rešpektu architektonických diel, ktoré síce vznikali počas minulého režimu, ale svojimi praktickými kvalitami ho prežili a prekonali. Kontroverzný prístup slovenskej verejnosti po revolúcii ilustruje fakt, že v tom istom roku chcela jedna skupina architektov a historikov zbúrať dunajské krídlo, takzvané „premostenie“ SNG a druhá zverejnila petíciu na jeho záchranu.
Vladimír Dedeček je svojbytným a neopakovateľným fenoménom, najvýznamnejším predstaviteľom architektúry 60. až 80. rokov na Slovensku. Jeho dielo Slovenský národný archív bol v roku 1983 ocenený plaketou medzinárodnej konferencie archívov. Architekt dostal v roku 2016 štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti architektúry.
