Medzi architektmi sa traduje, že tou najväčšou výzvou pri rekonštrukcii či konverzii budovy alebo celej štvrte je zachovanie cennej historickej substancie, DNA pôvodného miesta. Hoci má historická architektúra svoje čaro a hodnotu, moderná architektúra má v tom najlepšom zmysle schopnosť byť inšpiratívna, inovatívna až revolučná. Príkladov, keď sa ducha miesta, tzv. genia loci podarilo uchovať a dômyselne prepojiť s modernou víziou budúcnosti, vo svete, ale už aj na Slovensku pribúda.
Historické pamiatky by nemali byť skanzenom, v ktorom nás od toho starého oddeľujú nápisy „nedotýkať sa!“. Práve naopak, veľkou výzvou v architektúre je vrátiť im význam a dať im nové využitie, aby sa stali súčasťou každodenného života a slúžili na obdiv verejnosti. Prinášame vám pár úspešných príkladov, v ktorých sa historická a súčasná architektúra spojili, aby vzdali hold tomu, čo bolo. Ukazujú, ako moderné mestá pracujú s verejným priestorom a citlivo začleňujú historické pamiatky do novodobej výstavby.
Elbfilharmonie v Hamburgu
Nová budova Labskej filharmónie, ktorú Hamburčania nevolajú inak než Elphi, je symbolom architektonickej odvahy. Nachádza sa v geografickom srdci mesta, na mieste, ktoré si vyžadovalo výnimočné verejné využitie. Projekt je súčasťou veľkej mnohomiliardovej prestavby hamburského prístavu, ktorá premieňa tehlové budovy z 19. storočia a prázdne pozemky na obytné, kancelárske a komerčné priestory. Koncertná sála postavená na vrchole starého prístavného skladu z roku 1963 sa stala perlou modernej architektúry.
Elbfilharmonie malo pod palcom švajčiarske architektonické štúdio Herzog & de Meuron, ktorému sa podarilo vytvoriť magickú sklenenú konštrukciu stojacu na starom tehlovom sklade. Niekomu pripomína zdvihnutú plachtu, iným zasa vodnú vlnu, ľadovec alebo krištáľ. Na streche skladu sa nachádza aj verejne prístupná promenáda s výhľadom na mesto, prístav a rieku Labe. V spodnej časti je 433 parkovacích miest, päťhviezdičkový hotel a taktiež 45 bytov.
O akustickú dokonalosť 25 metrov vysokej hudobnej sály Labskej filharmónie pre 2100 divákov sa postaral slávny japonský akustik Yasuhisa Toyota. Jeho magická idea – hľadanie rovnováhy medzi nádherným dizajnom a dokonalou akustikou – nadchýna nielen Hamburčanov. Lístky sú beznádejne vypredané už po pár hodinách predpredaja.
„Toto je dom pre každého,“ hovorí Ascan Mergenthaler, hlavný partner v spoločnosti Herzog & de Meuron. Sála navrhnutá a určená na pozdvihnutie (doslova aj symbolicky) zážitku z klasickej hudby sa od otvorenia v januári 2017 stala magnetom pre návštevníkov z celého sveta. Nastavila latku prepojeniu starej architektúry s modernou víziou budúcnosti neskutočne vysoko.
Hrad Moritzburg v nemeckom Halle
Stredoveký mestský hrad Moritzburg bol 350 rokov zo svojej päťstoročnej histórie z väčšej časti ruinou. Od zničenia v tretine 17. storočia slúžil príležitostne ako kasárne či vojenský lazaret.
V roku 1900 padlo rozhodnutie, že sa tu vybudujú telocvične pre univerzitu. V tom istom čase sa však začalo uvažovať aj o založení múzea. Tento plán nezmenilo ani rozdelenie Nemecka a zrúcanina s rôznymi úpravami slúžila kultúre aj v časoch NDR.
Múzeum však stále trpelo nedostatkom priestoru. Až na začiatku nového tisícročia sa podarilo zorganizovať architektonickú súťaž na jeho dostavbu. Vyhral ju renomovaný španielsky architektonický pár Fuensanta Nieto a Enrique Sobejano.
Dostavbou a rekonštrukciou dokončenou v roku 2008 vznikli nové výstavné priestory, vstup do múzea, obchod a kaviareň. Výstavné sály vznikli dobudovaním strechy na stredoveké múry, na ktorej je zavesená konštrukcia ďalšieho poschodia. Výsledkom je tak „budova v budove“, ktorá poskytuje viac priestoru bez nutnosti stavať stĺpy do historických sál. Staré ruiny hradu prijali modernú dostavbu za svoju a prepojili sa vizuálne, hodnotovo aj pocitovo. Ukážková symbióza starého a nového v dokonalej realizácii.
Vodná veža v Bratislave
Dômyselné prepojenie historickej a novodobej architektúry vidíme už aj na Slovensku. Najnovším príkladom je nedávno ukončená architektonická súťaž na zachovanie významného dedičstva v bratislavskom podhradí – Vodnej veže. Národná kultúrna pamiatka a jedna z najstarších historických pamiatok hlavného mesta sa stane srdcom projektu Vydrica a bude plniť aj verejnú funkciu. Jej najstaršie časti sa datujú do 2. – 11. storočia nášho letopočtu. Prebiehajúci archeologický výskum nám môže ešte mnohé tajomstvá tohto miesta odhaliť.
Hlavným elementom víťazného návrhu od štúdia Superatelier je kruh s lávkou, ktorý prepája pamiatku s verejnými priestormi v okolí a stáva sa akousi náučnou cestou. Pôvodný tvar historickej Vodnej veže budú náznakovo dotvárať pozvárané oceľové siete. Archeologický areál bude slúžiť širokej verejnosti na organizáciu kultúrno-spoločenských podujatí a bude harmonicky prepojený s novou modernou výstavbou v jeho susedstve.
„Navrhované riešenie predstavuje symbolický odkaz, ako žiť a koexistovať s pamiatkou, ale zároveň si celý priestor zachováva ľudskú mierku. Obkolesenie dominantným prvkom vytvára množstvo zákutí, ktoré spolu s kvalitne zvládnutými trasami, prechodmi a lávkami prirodzene lákajú človeka preskúmať celý priestor,“ hovorí k celkovému konceptu predseda poroty, architekt a člen Českej komory architektov doc. Ing. arch. Jiří Buček.
Vzájomné prepojenie historického objektu s funkciami novovznikajúceho moderného podhradia je teraz najväčšou výzvou developera, architektov projektu Vydrica, ako aj samotného magistrátu, ktorý je majiteľom Vodnej veže a pozemku pod touto národnou kultúrnou pamiatkou. Citlivé zakomponovanie tohto symbolu vzniku Bratislavy do každodenného života obyvateľov a návštevníkov hlavného mesta tak dostáva reálne kontúry.
