Udržateľné mesto môže pokojne začať v našom šatníku. Na to, ako sa začať správať zodpovednejšie k prírode a zdrojom, netreba odísť na samotu. Celkom efektívne sa to dá aj v meste. O to lepšie, že ponúka množstvo rôznych riešení. Jedným z nich je koncept zdieľania, čo je opak vlastnenia.
Bratislava sa vďaka projektu zdieľaného obliekania Šumné zaradila na mapu vyspelých veľkomiest, ktoré dávajú obyvateľom na výber – chceš stále konzumovať „fast fashion“ od globálnych odevných značiek, alebo sa začneš obliekať šetrnejšie? Pričom „šetrnejšie“ v tomto prípade znamená aj zaujímavejšie a štýlovejšie bez zbytočného skladovania šiat.
Šumný nápad do šatníka
„Zameriavame sa na požičiavanie oblečenia, vyrobeného udržateľnejšie, od lokálnych slovenských dizajnérov, vyrobeného na Slovensku. Snažíme sa, aby do našich šatníkov dostávalo viac takéhoto oblečenia na úkor fast-fashion kúskov,“ vysvetľuje podstatu projektu Šumné.sk jedna z jeho zakladateliek, DOMINIKA HORŇÁKOVÁ. Pointa je v tom, že ak človek potrebuje oblečenie na výnimočné príležitosti, nemusí si ho kupovať. Základné pravidlo pri nakupovaní šiat sa volá „30“: ak viete, že nový kúsok nepoužije aspoň 30-krát, stačí si ho požičať.
Pekné staré šaty
Na naše stretnutie prišla Dominika v nohaviciach od slovenskej dizajnérky, ktorá ich vyrába z textilného odpadu. Blúzku našla v kamarátkinej skrini a vyswapovala ju za niečo iné. Asi často dostáva otázku čo má na sebe. „Inak mám v skrini aj veci, ktoré neboli vyrobené udržateľne, ale nosím ich už dlhé roky. Prechodom na udržateľný štýl obliekania som nezmenila úplne všetko, využívam však všetko najlepšie ako sa dá,“ hovorí a vysvetľuje: „Udržateľnosť znamená aj to, že jeden kúsok odevu nosím dovtedy, kým vydrží.“
Všetko sa vraj začína v našej skrini, kde si nachádzame k starým kúskom oblečenia znova cestu. Stačí vymeniť ošúchané gombíky na kabáte za nové, napríklad s folklórnym motívom a kabát naberie nový dych.
Ak to nie je, tak to vytvorte
Aj Dominika bola bežná spotrebiteľka, kompenzujúca si sebavedomie nákupmi, ako hovorí. Až sa k nej dostali dve zásadné knihy. Kúzelné upratovanie od Marie Kondo o minimalizme a duševnej očiste a Domácnosť bez odpadu od Bei Johnson. Postupne sa k nej začali dostávať tie správne informácie o „less waste“ (menej odpadu). „Pri móde som stále zlyhávala, preto som hľadala ďalšie alternatívy k swapom a secondhandom a vtedy som narazila na model požičiavania oblečenia v Nemecku,“ hovorí. Vo veľkom to funguje napríklad v Amerike, aj v európskych krajinách. „Keď tento model nejako nechodil na Slovensko, sadli sme si s kamarátkou EVKOU STANČEKOVOU a povedali sme si, že to skúsime priniesť my,“ hovorí Dominika.
Obliekanie u dizajnérov
Na Slovensku oddávna funguje požičiavanie svadobných alebo spoločenských šiat. No zdieľanie je o niečom inom. „Je to možnosť pestrejšie sa obliekať, a pri tom nemíňať veľa peňazí a zbytočne si neprepchávať šatník. Môžete si vyskúšať, ako by vám sadol nejaký typ oblečenia, ktoré ste doteraz nenosili, a pritom ho nemusíte kupovať,“ vysvetľuje Dominika.
Požičanie odevného kúsku začína pri 25 eurách na 8 dní, šaty si však môžete si požičať aj na mesiac, alebo aj na jednu sezónu a potom vás to stojí menej ako jedna káva denne. Výhodou je, že po tom, čo šaty nebudete potrebovať, nemusíte riešiť kam s nimi.
Veľkým benefitom je, že šumné kúsky pochádzajú od slovenských odevných dizajnérov. „Takto si vyskúšate čo je to kvalitne ušitá sukňa alebo kabát. Na dizajnérskom oblečení vidno rozdiel medzi ním a tým, čo si kúpite vo fast fashion obchode,“ hovorí Dominika.
Prvá Knižnica oblečenia
Momentálne funguje Šumné ako hobby popri práci. Z jedného skladu sa však onedlho stane prvá slovenská Knižnica oblečenia. Celý minulý november v rámci mesiaca nenakupovania zbierali Šumné po celej krajine nepotrebné kúsky oblečenia. Niektoré veci, ktoré ľudia doniesli, mali na sebe ešte visačky.
„Najneskôr v novembri by sme radi projekt spustili, zatiaľ na internete, kde aj teraz funguje náš ne-shop. Kamenná knižnica oblečenia je však náš sen. Vidíme, že oveľa lepšie náš koncept funguje, keď ho vezmeme medzi ľudí na trhy a akcie. Kde nás v tom vidia a môžeme sa s nimi rozprávať,“ opisuje Dominika.
Ako skrotiť potrebu vlastniť
Veľa ľudí si zatiaľ požičiavanie oblečenia nevie predstaviť. Na svoje veci sme príliš naviazaní. O niektorých kúskoch hovoríme, že sú ako naša druhá koža. Ako zmeniť mentalitu ľudí od nakupovania k zdieľaniu? „Ak má človek nejaký kúsok, ktorý sa mu naozaj veľmi páči a robí ho šťastným, tak nie je problém ak ho vlastní a poriadne vynosí. Ale ak ide len o krátkodobú túžbu, vtedy je naozaj lepšie povedať si, že to nemusím mať,“ hovorí Dominika. Dodáva, že všetko závisí od osvety a vzdelávania: „Nechcem nikoho presviedčať, skôr postupne inšpirovať.“
Cesta k šetrnosti je u nás možno o to ľahšia, že z domu sme naučení nevyhadzovať oblečenie. Trvácnejšie kúsky sa dedia, alebo posúva ďalej, napríklad oblečenie po deťoch. „Máme väčšinou mladších zákazníkov, skôr ľudí, ktorí si uvedomujú dopady na životné prostredie. A potom sú to ženy, ktoré často verejne vystupujú a nechcú si na každú príležitosť kupovať nové oblečenie. Ďalšou zaujímavou cieľovou skupinou sú budúce mamičky,“ potvrdzuje Dominika.
Čo ušetríme požičaním odevu?
„Prírodné zdroje, použité na výrobu oblečenia, vodu, ktorá je na to potrebná v tisícoch litroch, nehovoriac o ťažkých kovoch a chemikáliách, používaných pri výrobe. Ušetríte aj igelitku, do ktorej vám odev zabalia, hoci tá sa dá vždy odmietnuť. Takisto transport lodnými kontajnermi a uhlíkovú stopu s tým spojenú. Nakoniec šetríte aj financie,“ vyratúva Dominika. Hovorí, že zatiaľ tiež využívajú poštu, ale pracujú na regionálnom rozšírení pobočiek, ktoré by dopravu eliminovali.
Každý vraj dokáže meniť svoje správanie ak chce. Prvým krokom je uvedomenie si, akú obrovskú silu máme v našich peňaženkách. „Voľbou pri nákupe si volíme spôsob, akým budú výrobcovia vyrábať. Mali by sme teda byť viac zodpovední,“ hovorí zakladateľka Šumného.
Začať môžeme hneď
Ženy sú v nákupnom správaní horšie, ale posledné dáta hovoria o tom, že tržby z nákupu pánskeho oblečenia rastú 2 x rýchlejšie. Znamená to, že muži nabiehajú na ženský spôsob nakupovania. „My ženy ich však môžeme nasmerovať, lebo už vieme, kde robíme chyby. Tešíme sa, že páni sa tiež začínajú zaujímať o udržateľnú módu, píšu nám otázky kde si môžu kúpiť udržateľné tričko či bundu,“ hovorí predstaviteľka „slow fashion“ štýlu.
Pokračovať sa dá aj v ďalších rovinách módy. Švédsko napríklad zrušilo fashion week a nahradilo ho podujatím udržateľnej módy. „Aj to je cesta, aby sme nefungovali len vo svojej bubline. Na fashion podujatiach sa vieme dostať k bežným konzumentom módy. Nie však za cenu „greenwashingu“ (zdanlivému eko-imidžu), len preto, že eko je teraz in. Nechcela by som, aby sa tieto svety pred sebou uzatvárali,“ dodáva Dominika.
