Rodený Bratislavčan Tomáš Greksák vyrastal v lezeckej rodine. „Rodičia ma prvýkrát naviazali na lano, keď som mal tri roky. Bolo to na Záhorí na Plaveckom hrade a odvtedy sa to so mnou ťahá,“ hovorí o svojich raných zážitkoch s lezením.
Prvá lezecká stena v Bratislave sa otvorila na Patrónke a Tomáš bol jej súčasťou od samého začiatku. „Lezenie ovplyvnilo naše dovolenky a celé rodinné pôsobenie. Otec sa lezeniu venuje dodnes, s kamarátmi si založili vlastný klub, do ktorého majú vstup povolený len lezci nad 50 rokov,“ hovorí Tomáš, ktorý sa v súčasnosti okrem aktívneho lezenia a cestovania venuje i práci inštruktora. „Pre mňa je lezenie aj práca, aj zábava, aj relax. Robím síce inštruktora, ale nie úplne klasického. Neučím ľudí ako sa majú správne naviazať a ako by mali používať lezecký materiál. Zameriavam sa skôr na učenie správnej techniky lezenia. Snažím sa pomôcť lezcom opraviť si techniku a zlepšiť štýl lezenia. Nechcem z nich spraviť silnejších lezcov, ale efektívnejších.“
Svoje skúsenosti odovzdáva na bratislavských lezeckých stenách vo Vertigu či v K2, kde si vytvára vlastné skupiny. Okrem toho organizuje lezecké kurzy aj v zahraničí a nám prezradil, aké možnosti majú nadšenci tohto čoraz populárnejšieho športu v našom hlavnom meste a jeho okolí.
Máme niekoľko umelých lezeckých stien
Prvou komerčnou umelou lezeckou stenou v Bratislave bola Kafé stena na Záhradníckej, ktorá fungovala niekoľko rokov. Postupne sa transformovala do Vertiga, čo je jedna z troch umelých lezeckých stien v Bratislave. „Vznikom Vertiga v Ružovej doline sa lezenie začalo viac propagovať smerom k verejnosti a pomaly sa začala formovať širšia lezecká verejnosť. Po Vertigu, ktoré funguje dodnes, bola založená ďalšia veľká stena K2 na Starej Ivanskej ceste.“ Aj vo Vertigu, aj v K2 nájdeme tzv. galérie, čo sú nižšie steny určené pre začiatočníkov, ktorí ešte bojujú s prvotným strachom. Najnovšou destináciou pre lezcov sa stala lezecká a boulderingová stena v Rači.
Outdoorové lezenie v Bratislave?
Aj keď to na prvý pohľad nevyzerá, na svoje si tu prídu aj milovníci outdoorového lezenia. Umelá stena pod holým nebom je komunitný projekt Slnečné hodiny pri Ekonomickej univerzite v Petržalke. „Chalani dali hodiny zreštaurovať, namontovali na ne bouldrové chyty a celkovo sa aj o okolie starajú tak, aby to nezaniklo. Slnečné hodiny fungujú len v sezóne, teda od neskorej jari do skorej jesene. Na zimu sa chyty dávajú dole,“ hovorí Tomáš a pridáva ďalšie tipy na outdoorové lezenie: „Veľa lezcov už tradične chodí liezť na tzv. Múrik, to je múr židovského cintorína nad PKO a hneď vedľa neho pod parlamentom je žulová platňa, kde je tiež niekoľko zaistených ciest.“
Ďalším tipom na lezenie v Bratislave je Technické sklo, taktiež známe ako Štokeravská vápenka medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou, hneď za závodom Technické sklo. Klasikou v blízkom okolí je hrad Pajštún, ktorý je vychytenou oblasťou nielen pre začínajúcich, ale aj pre pokročilejších lezcov. „Okrem toho, že si tam perfektne zaleziete, si užijete aj skvelý deň v krásnom prostredí zrúcaniny Pajštúnskeho hradu, ktorý môžete rovno spojiť aj s opekaním klobásky a špekáčikov,“ menuje výhody Tomáš. Okrem týchto troch najbližších lokalít – bratislavský „Múrik“, Technické sklo a Pajštún môžete na Záhorí natrafiť na ďalších päť-šesť oblastí, kde sa oplatí ísť liezť.
Počiatočný strach je vítaný
Tomáš hovorí o zásadách pre začínajúcich lezcov. „Najlepšie sa začína liezť na umelej stene. Je tam pripravený systém aj pre začiatočníkov a takmer ihneď získate veľmi veľa zručností a informácií o lezení. V začiatkoch do toho nemusíte investovať veľa peňazí. Prídete na stenu, kde si viete požičať špeciálnu lezeckú obuv, sedací úväz a inštruktori vám ukážu, kde môžete liezť aj sami bez toho, aby vás niekto istil.“ Obsluhovať samoisty, na ktoré sa lezec pripne, je veľmi dôležité. Ak sa nepripne, tak lezie v podstate bez istenia a v prípade pádu z desiatich metrov je veľké riziko, že skončí veľmi zle,“ upozorňuje Tomáš.
Ako dlhoročný a skúsený lezec si myslí, že je lepšie mať pri lezení strach hneď od začiatku a postupne ho strácať, ako naopak a strach si privodiť nepríjemnou skúsenosťou. „Všetci lezci sa nakoniec aj tak stretnú niekde v strede – po roku sa všetci boja rovnako. Pri lezení je najdôležitejší rešpekt. Mám ho ja, majú ho najlepší lezci na svete,“ hovorí.
Ak sme vás práve inšpirovali
Na rekreačné lezenie stačí len základná výbava – vlastný úväz, špeciálna obuv „lezečky“ a práškové magnézium proti poteniu rúk. Nasleduje kurz istenia a potom pravidelné lezenie so svojím spolulezcom. „Keď začínam, leziem na poprov, čo znamená, že lano na stenu už niekto natiahol predo mnou a človek, ktorý je dole, ma len istí a doťahuje lano. Ak chcete v lezení spraviť ďalší krok, musíte sa naučiť istiť prvolezca, ktorý si ťahá vlastné lano a cvaká vlastné istenie,“ vysvetľuje Tomáš.
Ak sa vám lezenie zapáči, máte absolvovaných niekoľko kurzov a viete istiť prvolezca, ďalším krokom môže byť kúpa lana a expresiek. Základná výbava nie je veľmi drahá, lezenie je skutočne dostupným športom,“ dodáva Tomáš nakoniec.
