Takmer polovica života maliara a fotografa Karla Huga Frecha (1883 – 1945) sa odohráva v Bratislave. Životný osud tohto mimoriadne plodného umelca by zaiste vystačil na celovečerný film – do dnešných dní však Frech zostáva pomerne neznámou osobnosťou nášho hlavného mesta.
O jeho detstve sa vie pomerne málo. Narodil sa v nemeckom Gaisburgu (dnes časť Stuttgartu), vyrastal však v Esslingene am Neckar, kam sa ako malý chlapec so svojou matkou presťahoval. Z jeho vlastných spomienok vieme, že od útleho veku vedel, aká bude jeho životná dráha – nadovšetko rád kreslil a maľoval – chcel sa stať umelcom. Na prelome storočí ovládol remeslo litografie u vydavateľa J.F. Schreibera, v rokoch 1903 – 1905 študoval na umeleckopriemyselnej škole v Stuttgarte. Istý čas dokonca navštevoval Akadémiu výtvarných umení v Karlsruhe pod vedením profesora Hansa Thomu, avšak nevyhovoval mu štýl jeho výučby a tak štúdium predčasne ukončil.
Osudová cesta vlakom
Karl Frech po ukončení štúdií veľa cestoval a spoznával svet. Ako sám povedal, precestoval Európu „od Štokholmu až po Sicíliu“ a zbieral nenahraditeľné skúsenosti. V lete 1914, v čase, keď bol vojnový konflikt ešte len v zárodku, cestoval vlakom po Tirolsku. Práve tu sa zoznámil so svojou osudovou láskou Rosou Albrechtovou, dcérou známeho vinohradníka Albrechta, ktorá cestovala na letné prázdniny. Bola to láska na prvý pohľad a Karl sa takmer ihneď rozhodol presťahovať za Rosou do Prešporku.
30 rokov na Vydrici
Po ani nie ročnej známosti si Karl Frech 2. marca 1915 berie za manželku Rosu a stáva sa tak právoplatným členom zámožnej bratislavskej rodiny. Od tejto chvíle až do konca II. svetovej vojny žili na Vydrici, ktorá bola známa rušným poriečnym životom, množstvom rybárov, remeselníkov a obchodníkov. Frech si Bratislavu doslova zamiloval. Učarovala mu so všetkými svojimi nekonečnými zákutiami, domami, uličkami a pohľadmi. Postupne si našiel tie správne kontakty a začal pravidelne prispievať do denníkov Pressburger Zeitung a Grenzbote, od roku 1919 bol členom Bratislavského umeleckého spolku. V tom istom roku debutoval knižnými ilustráciami v príbehoch o dobrodružnom bocianovi, ktoré vyšli v maďarskom jazyku. Veľmi rýchlo sa stal znalcom miestnej histórie a pomerov v Bratislave, trpezlivo vytváral drevorezy a linoryty najrôznejších častí mesta. Dokonca rekonštruoval pôvodné pohľady, zaniknuté ešte pred jeho príchodom do mesta, pomocou dobových fotografií a prenášal ich do sveta farieb. V roku 1920 o ňom v novinách Grenzbote napísali: „Neexistuje ulička, dvor či miesto, ktoré nezachytil.“ Býval a tvoril na adrese Rad Ivana Simonyiho 6 – v dome s ružovou fasádou a výhľadom na Dunaj. Dom Karla Frecha dnes už nestojí, jeho podoba sa však zachovala na dobových pohľadniciach a kresbách.
Málo známym faktom je, že okrem maľby a grafiky sa Karl Frech aktívne venoval aj fotografovaniu. V pozostalosti bratislavského archivára a múzejníka Ovidia Fausta bolo nájdené značné množstvo Frechových fotografií – mnohé z nich zachytávajú trhy na bratislavských námestiach a uliciach. Je pravdepodobné, že slúžili nielen ako prostriedok dokumentácie, ale i ako podklady pre neskoršie jeho výtvarné práce. Práve spolu s Ovidiom Faustom a fotografom Josefom Hoferom často podnikali cesty i do okolia Bratislavy, kde dokumentovali historické pamiatky. Známa je ich spoločná fotografia zo Svätého Jura, kde spoločne, počas jedného zo svojich mnohých výjazdov, zapózovali pri automobile.
Motívy Bratislavy Frech aplikoval aj do pohľadníc, pamätných listov a do obľúbených exlibrisov – malých grafických štítkov, ktoré vlepené do kníh odkazujú na jej majiteľa. Vytvoril ich nespočetné množstvo a tiež bol ich vášnivým zberateľom.
Málo prebádanou a ešte menej známou, no o to viac zaujímavejšou časťou jeho tvorby, sú diela inšpirované čiernou mágiou a okultizmom. Tieto práce sú temné, symetrické a často odkazujú na vyššie sily. Zachovalo sa ich malé množstvo, čo je zrejme dôsledkom Frechovho núteného odchodu z Bratislavy, kedy so sebou vzal väčšinu svojich prác. Diela s motívmi hlavného mesta boli však už v tom čase, našťastie, výdatne zastúpené v zbierkach Múzea mesta Bratislavy.
Útek z milovaného mesta
Karl Frech prežil v Bratislave skutočne krásne a plodné medzivojnové časy. Vzhľadom na svoju národnosť bol s poukazom na kolektívnu vinu nútený milované mesto, do ktorého ho priviedla láska, opustiť. V apríli 1945, tesne po oslobodení mesta, sa spolu s manželkou a švagrinou vydal späť do rodného mesta. Esslingen však už nikdy neuvidel – za neznámych okolností zomiera dňa 27. júla 1945 pri rakúskom meste Steyr. Miesto jeho posledného odpočinku nie je známe.
Máloktorý umelec dal toľko Bratislave, ako Karl Frech. Zachytil romantické a pokojné mesto v časoch najväčšieho rozkvetu – neopakovateľne, až rozprávkovo. Pre dalšie generácie zanechal tisícky rôznych bratislavských pohľadov, ktoré by sme inak nepoznali a ich spoločenská hodnota je nevyčísliteľná. Vydrica a jej okolie tak prežili aj vďaka nemu a možno tak dnes nadviazať na hodnoty, ktoré Frech vyznával a trpezlivo zaznamenával.
