Otvorili sme predajné miesto

Stretnime sa vo Vydrici osobne

Navštívte nás

MagazínPríbehy Bratislavy8 MIN

Illah van Oijen: Môj kompas ukazuje stále na východ

Prišli do Bratislavy a ostali. Majú tu prácu, rodinu, priateľov a svoj pohľad na mesto a život v ňom. Expati alebo privandrovalci, ktorí sa v Bratislave usadzovali oddávna, nám ukazujú iné stránky mesta, ktoré často už ani nevnímame.

Pre holandskú fotografku ILLAH VAN OIJEN to platí stopercentne. Bratislavu si po príchode na vysokú školu vybrala za svoj nový domov, ktorý obýva s manželom a dvoma deťmi. Keď jej v uliciach mesta začal chýbať život a zdravá susedská komunita, s Barbarou Zavarskou a o.z. Punkt založili Dobrý trh, ktorý od roku 2011 oživuje mestský verený priestor a podporuje domácich malovýrobcov aj rozmanité kultúry.

Odvtedy stihla ako členka s Alianciou Stará tržnica oživiť klasické sobotné trhy a vrátiť život na námestie pred tržnicu. Dnes sa v ateliéri FRL s kolegyňou Ninou Marčekovou venuje recyklovateľnej móde a umeleckej recyklácii materiálu zo stavebnej sute.

Z arizonských hôr do Nizozemska

„Na Slovensku žijem už 14 rokov. Pôvodne som Američanka. Keď som mala päť, presťahovala som sa do Holandska. Útle detstvo som prežila v Arizone v horách. Potom sme odišli žiť na holandské nížiny, k moru do Haagu,“ hovorí Illah. Haag je počtom obyvateľov rovnaký ako Bratislava, ale rozlohou menší. More je jediná vec, ktorá jej – ako všetkým prisťahovalcom z prímoria, na Slovensku naozaj chýba. „Máme s rodinou takú tradíciu, keď cestujeme autom do Holandska: o šiestej ráno v Haagu odparkujeme pri pláži a čakáme na východ slnka. V prístave kúpime čerstvé solené haringy na raňajky a výlet sa môže začať,“ hovorí.

Sme cestovný národ

Holanďania sú starí cestovatelia a svetobežníci. Za tie storočia majú putovanie snáď už v génoch. „Sme malá krajina a priestor pre ľudí je obmedzený, preto cestujeme. Vďaka obrovskému moru všetky naše cesty, obchodné aj osobné, už tradične smerujú z prístavov von. Máme aj bohatú koloniálnu minulosť, s ktorou sa musíme vysporiadať, ale ktorá nám ale obohatila kultúru a svet je v Holandsku veľmi vítaný,“ hovorí Illah. Vysvetľuje, že Holanďania žijú v relatívnom blahobyte, a čo môže byť cennejšie ako zážitky z ciest?

„Na Slovensku žijem už 14 rokov. Pôvodne som Američanka. Keď som mala päť, presťahovala som sa do Holandska. Útle detstvo som prežila v Arizone v horách. Potom sme odišli žiť na holandské nížiny, k moru do Haagu,“ hovorí Illah.

Československo, láska na prvý pohľad

Takto prvýkrát prišla aj na Slovensko, vtedy vlastne ešte do Československa. Pravidelné rodinné cesty do Francúzska zmaril štrajk kamionistov, a tak mama zavelila: „Ideme za oponu!“ Československo, a neskôr Slovensko, bolo láskou na prvý pohľad. „Pamätám si farby, mestá bez reklám, kempingy, Tatry bez veľkej výstavby. Odvtedy môj kompas ukazuje stále na východ,“ smeje sa. Prvý šok nastal po zistení aké je to tu lacné. Keďže jej rodina nemala veľa peňazí, jedlo na cestách si varili z konzerv. „Tu sme zistili, že sa môžeme piati najesť v reštaurácii za tú istú cenu. Vtedy som sa hanbila za to, ako veľmi dobre sa v Holandsku máme“.

Vzácny moment premeny

Jedna z prvých výstav Illah boli fotografie z Bratislavy, mapujúce mesto očami cudzinca. Na fotkách hlavné mesto vyzeralo úplne inak, než ho my, obyvatelia vnímame, akoby bolo práve po vojne. Zbúrané domy v centre, diery v uličnej zástavbe, miesta nikoho. „Bola to moja prvá práca na tému verejných priestorov pod názvom Ľudská krajina. Chcela som mapovať premenu mesta, preto som fotila miesta, ktoré sa akurát začali vyvíjať alebo len čakali na svoju chvíľu,“ hovorí Illah. V rok 2007 vydala rovnomennú knihu a keď sa v roku 2011 riešila dotlač, zistila, že je to zbytočné. „To by som musela robiť novú knihu. 70 percent tých fotiek po stavebnom boome v Bratislave už nebolo aktuálnych. Podarilo sa mi zachytiť vzácny moment premeny, kedy ľudia ešte okolo seba nevideli čo sa deje a nemali pocit, že sa ich to týka a že môžu mať nejaký vplyv na to ako funguje mesto a ako by malo vyzerať,“ hovorí fotografka.

Stačí byť príjemným spolubývajúcim

Odvtedy sa prístup ľudí k mestu zmenil. „Vidím veľký posun v myslení. Všetci moji respondenti z rokov 2005-2007 mali pocit, že to nemá zmysel, aj tak ich nik nepočúva. Momentálne je občiansky aktivizmus veľmi vyvinutý, začal cyklohnutím, postupne prenikol do iných mestských štruktúr a debata je už niekde inde. Dnes už nemôžete povedať, ak je niečo zlé, že je to chyba iných. Ľudia si oveľa viac uvedomujú, že veci sú také, akí sme my a ako si ich spolu zariadime,“ vysvetľuje Illah. „Minule som čítala niečí status, že občianska zodpovednosť začína už pri tom, že ráno pozdravím susedku a budem ju počúvať. Netreba chodiť až do komunálnej politiky, stačí byť príjemným spolubývajúcim pre svoje okolie.“

„Ľudia si oveľa viac uvedomujú, že veci sú také, akí sme my a ako si ich spolu zariadime,“ vysvetľuje Illah.

Akcia s dobrou karmou

Dobrý trh bol jednou z prvých komunitných akcií vo verejnom priestore. Ukázal obyvateľom, akým spôsobom sa dá uchopiť a využívať verejný priestor v meste, ktorý dovtedy akoby nikomu nepatril a nik k nemu nemal vzťah. „Trhy, vinobranie a jarmoky tu sú oveľa dlhšie, ale my sme sa prví začali aktívne rozprávať o tom, že zorganizujeme trh, aby sme dosiahli spoločenskú zmenu“ hovorí Illah. „Poňali sme to ako komunitný projekt, do ktorého sme zapojili obyvateľov ulice a komunity z okolitých lokalít. Trafili sme sa do aktuálnych potrieb spoločnosti. V živote som nerobila akciu, ktorá by mala takú dobrú karmu. Dobrý trh sa stal inkubátorom pre malých podnikateľov a ukázal, akí sme na Slovensku úžasní, aký je tu úžasný potenciál, originálne nápady a svetový dizajn. Dal sebavedomie ľuďom, ktorí sa chceli realizovať bez veľkých investícií.“

Injekcia centru mesta

„Vybrali sme si Staré Mesto, lebo vtedy centrum začínalo vymierať a slúžilo len turistom. Stará tržnica sa zavrela, malé obchodíky skončili a obchody odišli do nákupných centier. Táto tendencia bola tak silná, že centrum potrebovalo injekciu na to, aby nebolo len skanzenom,“ opisuje Illah. Zároveň chceli ukázať, aký má mesto potenciál využitia pre pobytové aktivity, popri parkovaní alebo tranzite cez mesto. Dnes sú trhy na troch miestach, aby príliš nezaťažovali obyvateľov. „Každý mesiac nám volajú ľudia z rôznych mestských častí, ale aj z celého Slovenska, aby sme im pomohli zorganizovať Dobrý trh u nich. My im môžeme poradiť, ale je to ich priestor a život v ňom a oni vidia čo potrebuje. Máme radosť, keď vidíme malé lokálne iniciatívy, vznikajúce v Petržalke, Ružinove, Karlovke, alebo aj v Malackách a Svite“ dodáva Holanďanka, ktorá zobudila hlavné mesto.

Ľuďom na Slovensku verím

Bratislava je dnes očami Illah sebavedomé mesto. Je tu dopyt pre lepšie developerské projekty, pre zelené obstarávanie, aj samosprávy na to majú nástroje. „Som veľká optimistka, keď sa bavíme o Slovensku. Nie preto, že som Holanďanka, ja jednoducho ľuďom na Slovensku verím a ešte chvíľu im budem vedieť byť zrkadlom.“

Kontaktujte nás

Dohodnite si stretnutie

Kontaktujte nás

Kancelárske priestory vo Vydrici

Kontaktujte nás

Obchodné priestory vo Vydrici