Bez inžinierskych sietí by nemohol fungovať žiaden developerský projekt. Ide o napojenie na verejné rozvody plynu, vody, elektriny, kanalizácie, telekomunikačných sietí, ale aj existujúcu cestnú infraštruktúru. Vydrica bude výnimočná z hľadiska ich uloženia a obsluhy. Renomovaní projektanti ich museli starostlivo navrhnúť ešte predtým ako na stavbu vstúpili prvé mechanizmy. S hlavným inžinierom Vydrice, inžinierom Vladimírom Mühlom, sme sa rozprávali aj o technických riešeniach, ktoré budú na projekte nového staromestského bývania jedinečné.
Popíšte nám, v akom stave ste našli inžinierske siete pod Vydricou.
Treba si uvedomiť, že toto územie ležalo 50 rokov bez zásahu a riešenia jeho budúcnosti. V mnohých prípadoch sme rozvody plynu, vody, elektriny, kanalizácie a telekomunikačných sietí museli na území s rozlohou štyroch hektárov doslova hľadať. Mnohé siete prechádzali pod nábrežím Dunaja, niektoré z neznámych dôvodov zasahovali do nášho projektu. Kládli sa v 80. rokoch minulého storočia, kedy ešte nebola digitalizácia. Na lokalizáciu sietí sme preto museli využiť rádiolokátory a echo radary. Ručne sa kopali aj sondy, aby geodeti mohli siete presne zamerať a projektanti navrhnúť ich preloženie a vzájomné prepojenie. My sme sa pod Vydricou rozhodli urobiť raz a navždy poriadok a umiestniť všetky inžinierske siete na jedno miesto. Budú sa nachádzať pod budúcim Oeserovým radom, čo bude najvyššie položená ulica vo Vydrici. Je to veľké inžinierske dielo, ktoré však nikto neuvidí, lebo bude pod zemou. Vypracovanie jeho projektovej dokumentácie bolo kľúčové ešte pred samotnou výstavbou.
Koľko odborníkov na nej pracovalo?
Zostavili sme 47-členný tím certifikovaných projektantov zložený z renomovaných a skúsených odborníkov, ktorí patrili medzi najlepších na trhu. Na Vydrici riešili množstvo atypických zadaní technického charakteru. Požadovali sme od nich, aby inžinierske siete projektovali neštandardne v 3D. Vyžadovala si to náročnosť terénu a prudký sklon hradného brala. Spätne vieme povedať, že pokiaľ by sme to nerobili v 3D, preloženie inžinierskych sietí by bolo časovo aj finančne náročnejšie. Potrápila nás aj geológia územia, ktorá je veľmi rôznorodá. Raz sme kopali v naplaveninách Dunaja a o pár metrov ďalej už bola tvrdá skala. Objavili sme aj piesočnaté plochy. V projekte sa s tým nedalo počítať a bolo to potrebné riešiť operatívne. Zároveň sme museli dbať na to, aby všetky technické riešenia boli v súlade s neustále meniacimi sa normami. Riešili sme aj dopravné napojenie celého projektu na existujúcu cestnú sieť. Všetko to boli časovo náročné operácie.
Čo zaujímavé ukrýva podzemie pod nábrežím a samotnou Vydricou?
Po ľavej strane Vodnej veže napríklad vedie plynové potrubie, ktoré zásobuje parlament a hradnú kotolňu plynom. Zásobovanie vodojemu hradného vrchu vodou je taktiež trasované cez naše územie. Bežní ľudia to nevidia, ale my musíme tieto potrubia aj niekoľkokrát prekladať a zabezpečiť tak plynulé dodávky energií pre významnú časť Bratislavy. V blízkosti mosta SNP sme napríklad banským spôsobom vybudovali chráničku pre plynové potrubie, ktorá je umiestnená cca 4 m pod povrchom cesty, priemer má 1,2 m a dĺžku až 70 m, čo nie je úplne bežné. Počas vŕtania sme objavili historické murivo, ktoré sme museli dať preskúmať pamiatkarom.
Po nábreží vedie aj vitálna vodovodná tepna mesta.
Po nábreží idú dve vodovodné potrubia s priemerom 80 centimetrov, ktoré zásobujú vodou takmer polovicu Bratislavy zo studní na Sihoťskom ostrove. Nevieme z akého dôvodu sa odkláňajú z nábrežia a prechádzajú časťou zbúranej Vydrice, čiže miestami, kde budú stáť naše budúce objekty. Na ich preloženie sme našli jedinečné riešenie. Vybudovali sme 83 metrov dlhý tunel, tzv. kolektor, v ktorom sú tieto dve potrubia umiestnené. Nachádzajú sa až pod základmi budovy, čiže pod budúcim parkoviskom. Keďže sme sa dostali pod hladinu podzemnej vody, museli sme pre tunel vybudovať tesniace steny. Vstupné šachty sa nachádzajú na oboch koncoch tunela a zabezpečia kontrolu a údržbu týchto potrubí bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom obmedzila prevádzka budovy. Prekládky ostatných sietí z nábrežia na Oeserov rad robíme po etapách a postupne s novou výstavbou.
Aké výhody prinesie táto prekládka inžinierskych sietí pre budúcich obyvateľov Vydrice?
V budúcnosti sa Vydrica nebude takmer rozkopávať kvôli poruchám vody, plynu alebo kladeniu nových sietí. Drvivá väčšina opráv sa bude dať realizovať a opravovať cez tunely a šachty. Do prudkého svahu, ktorý vedie na Oeserov rad, sme napríklad vybudovali kolektor, ktorý prekonáva prevýšenie 16 metrov. Na kolektor nadväzujú potrubia, tzv. chráničky, v ktorých sa vedú všetky inžinierske siete z nábrežia, ktoré tam postupne prekladáme. Do kolektoru môžu vojsť technici, ukladať káble a v budúcnosti odstraňovať poruchy. Pod Oeserovým radom sú umiestnené inžinierske siete v kontrolných zaťahovacích šachtách, tzv. kábelovodoch ktoré sú precízne skoordinované a poukladané doslova na centimetre. Keď sa Oeserov rad dokončí, všetky siete sa prepoja a následne spustia tak, aby zabezpečili bezproblémový chod celej Vydrice.
Viete nám vyčísliť, koľko káblov a rozvodov bude pod Vydricou?
Na úseku asi 500 metrov od Židovskej po Žižkovu ulicu budú preložené desiatky kilometrov káblov, vodovodných a kanalizačných potrubí. Pre všetky inžinierske siete sme museli nájsť nové pozície šácht a nove trasy od najtenšieho optického kábla až po najväčšie vodovodné potrubie. Ako perličku uvediem, že pod Vydricou viedli aj historické medzinárodné telefónne linky a optické a internetové káble, ktoré nemôžeme prerušiť. Budujeme nové trasy, takzvané „bajpasy“ a prepojíme ich, keď bude všetko pripravené. Musíme to urobiť tak, aby sme nenarušili plynulých chod sietí pre okolité budovy a prevádzky. Z inžinierskeho hľadiska je to dôsledne naprojektované, teraz to už len postupne a precízne zrealizovať.
Čo vás z profesionálneho hľadiska na developerskom projekte Vydrice baví a fascinuje?
Mám štyridsaťročnú prax a celý môj profesionálny život som sa venoval stavebníctvu. Projekt Vydrice je jedinečný a neopakovateľný, lebo všetko, čoho sa dotkneme, je atypické a vyžaduje si technické riešenia, ktoré musíme vymyslieť. Urobiť to treba tak, aby to bolo funkčné, nadčasové a užitočné pre všetkých. Od správcov sietí až po konečných užívateľov, čiže budúcich obyvateľov Vydrice. Verím, že všetci zúčastnení vrátane skúsených projektantov a architektov budú na toto dielo hrdí. Vydrica je pre nás všetkých veľká výzva.
Územie Vydrice je miesto, kde sa začali písať dejiny Bratislavy. Má významnú historickú hodnotu. Ako to ovplyvňuje výstavbu?
Celému projektu predchádzal dôkladný a dlhodobý archeologický výskum vzhľadom na významnú historickú lokalitu podhradia. Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) si vyžiadal, aby sme pri všetkých zemných prácach mali archeologický dohľad. Pri odkopávaní sme napríklad našli oceľové gule z obdobia, kedy Napoleon ostreľoval Bratislavský hrad. Objavili sme aj mýtne kamene s pálffyovským erbom, ktorý sa stal základom erbu Bratislavského samosprávneho kraja. Každý takýto nález je potrebné zdokumentovať, odborne ošetriť a umiestniť do depozitu. Niektoré artefakty budú zakomponované do projektu Vydrice ako historický odkaz tohto územia. Na žiadnom inom projekte som počas mojej kariéry takéto veci neriešil. Históriu máme len jednu a sme radi, že ju budeme môcť prezentovať verejnosti zakomponovaním do modernej výstavby vo výnimočnej lokalite.
