Škola v centre Bratislavy bola od svojho vzniku v roku 1626 vždy významným bodom v živote mesta a odchovala mnohých úspešných a známych absolventov. Možno neviete, že skôr, než sa usídlila na Grösslingovej, vystriedala 3 adresy a aj potom dočasne sídlila na ďalších piatich.
Gamča je osem- a štvorročné štátne gymnázium s matematickými a všeobecnými triedami. Jej prezývka pochádza zo skratiek názvu, ktorý niesla škola počas socializmu: Gymnázium Alexandra Markuša, ulica Červenej armády. V deväťdesiatych rokoch sa ulica vrátila k pôvodnému názvu Grösslingová. Niekoho prekvapí, že sa píše s dlhým á, avšak názov je odvodený od nemeckého mena dunajskej ryby hrúz (Kressling), a nie podľa vlastného mena.
K secesnej pamiatke patril aj známy kostolík
Autorom súčasného sídla je maďarský architekt Ödön Lechner. Budova s pôdorysom v tvare L je trojpodlažná a v rámci ulice stojí (a vždy stála) osamotene. Bola postavená v období secesie, v rokoch 1906-1908 a takmer presne po 100 rokoch prešla kompletnou rekonštrukciou. Celý školský areál je oplotený podľa Lechnerovho návrhu vysokým murovaným, bohato zdobeným plotom, s výplňou z pletiva. Budova bola v roku 1963 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku, oplotenie sa k nej pridalo v roku 2012. Po rekonštrukcii má budova naspäť svoju pôvodnú žlto-sivú farbu fasády. Súčasťou areálu bol kedysi i kostol, keďže to bolo cirkevné gymnázium. Historickým vývojom však došlo k oddeleniu objektov a pôvodne školský chrám sa vyprofiloval na turistickú dominantu, ktorej premaľovanie do pôvodnej farebnosti by bolo nezlúčiteľné so zaužívaným názvom Modrý kostolík.
Modrá pre prezidenta Husáka
Ešte v osemdesiatych rokoch niesla aj predná fasáda školy cukríkovo modrú výmaľbu. Urbánne legendy rozprávajú, že k nej došlo vďaka návšteve prezidenta Gustáva Husáka. No vymaľovať dvor sa komunisti už neobťažovali, keďže nebol z ulice viditeľný. Fasáda z vnútorného dvora je menej kompaktná, vyčnieva objem hlavného schodiska a zadného vstupu. Všetky vystupujúce časti sú zakončené vežičkami. Priečelia zdobia rastlinné ornamenty, atiky zase figurálne ozdoby. Hrany, rohy a kúty sú zaoblené. Počas 1. aj 2. svetovej vojny slúžila budova ako nemocnica. K objektu sa dodatočne pristavili šatne a kotolňa.
Škola, ktorá vymenila najviac adries
V čase založenia školy sídlila v budove na Kapitulskej 26, vedľa Dómu sv. Martina. Dnes tu sídli Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského. Následne sa gymnazisti sťahovali do budovy na Kostolnú, medzi jezuitským kostolom a bratislavským magistrátom, kde dnes sídli Teologická fakulta Trnavskej univerzity. Ďalšie historické sídlo bolo v budove kláštora Klarisiek na Klariskej, kde dnes sídli Univerzitná knižnica. Odtiaľ škola prešla do súčasnej budovy. Z rôznych dôvodov (vojna, rekonštrukcia, reorganizácia systému škôl) škola krátke obdobia sídlila aj v budovách na Palisádach, Kozej, Dunajskej, Vazovovej a naposledy na Račianskej ulici, v budove bývalej chemickej priemyslovky, ktorá patrí momentálne aktivitám Novej Cvernovky.
Osobnosti naprieč storočiami
Na škole študovalo veľa významných osobností a vďaka zameraniu na matematiku a prírodné vedy aj veľa úspešných účastníkov medzinárodných kôl školských olympiád. Darilo sa však aj absolventom, ktorí pokračovali v oblasti humanitných a spoločenských smerov. Za známeho absolventa Gamče, resp. jej predchodcu, môžeme považovať i Antona Bernoláka, významného jazykovedca a kodifikátora slovenčiny. Z oblasti umenia sa neskôr pridali i Dezider Kardoš, hudobný skladateľ, riaditeľ Slovenskej filharmónie, herci Milan Lasica a Božidara Turzonovová, speváčka Lucia Poppová. Z najmladšej generácie sa uplatnili spisovateľ Michal Hvorecký, politik Miroslav Beblavý či grafický dizajnér Boris Meluš, jeden zo zakladateľov spomínanej Novej Cvernovky.
