Výstavba autentickej mestskej štvrte v podhradí a v tesnej blízkosti historického srdca Bratislavy je projektovo, logisticky a technicky náročná. Vyžaduje si dôkladné projektové riadenie a koordináciu širokého tímu špecialistov a dodávateľov, ktoré zastrešuje generálny projektant Vydrice – medzinárodné architektonické štúdio SIEBERT + TALAŠ. O práci architektov a využití najmodernejších softvérových technológií na tomto jedinečnom projekte sme sa rozprávali s lídrom Concept tímu Ivanom Kulifajom, hlavným inžinierom a lídrom projektu Mariánom Vidom a partnerom štúdia Romanom Talašom.
Ste súčasťou širokého tímu, ktorý pracuje na projekte Vydrica. Aká je v ňom vaša pozícia a čo máte za úlohu?
Marián Vido: Zastrešujeme návrh architektonicko-stavebného riešenia I. etapy Vydrice v súlade s koncepčným návrhom a koordináciu širokého tímu profesijných špecialistov. Pripravujeme projektovú dokumentáciu pre povolenie stavby a výber dodávateľa, zabezpečujeme výstupy pre realizáciu stavby a sme podpora developerovi pri komunikácii s dodávateľmi.
Ako konkrétne prebieha spolupráca na projekte Vydrica?
Marián Vido: Náš tím pretvára vizualizácie, sny a vízie na skutočné, fungujúce budovy. Podkladom pre našu prácu bol v prípade Vydrice koncepčný návrh, v ktorom na to, aby bol postaviteľný, bolo potrebné zohľadniť legislatívne, normové či hygienické požiadavky, následne požiadavky všetkých dotknutých orgánov a organizácií. Pri spolupráci vo veľkom interdisciplinárnom tíme je dôležitou súčasťou procesu projektové riadenie, ktoré zastrešujeme.
SIEBERT + TALAŠ je jedným z najväčších ateliérov na Slovensku. V akom veľkom tíme pracujete na Vydrici a ako máte podelenú prácu?
Marián Vido: Vzhľadom na spoločenskú zodpovednosť, ktorú projekt Vydrica prináša, sme zostavili tím z najlepších špecialistov pre rôzne odbory. Základ interného tímu tvoria skúsení architekti a stavební inžinieri s rôznorodým zameraním, od stavebnej techniky cez statiku a koordináciu profesií až po BIM špecialistov. Veľkosť tímu sa vyvíja v čase v závislosti od aktuálneho stupňa projektu a konkrétnych tém.
Vo svojej expertíze často zdôrazňujete systém BIM. V čom je dôležitý?
Marián Vido: Pre nás je technológia BIM (Building information modeling) základom toho, ako uvažujeme, navrhujeme a komunikujeme voči klientom, investorom, developerom a dodávateľom. BIM by sa dal prirovnať k počítačovej hre, v ktorej budujeme stavbu ako skladačku z virtuálnych prvkov, stavebných materiálov, rozvodov a zariadení. Postupne, od výkopov cez základy, suterén a nadzemné časti až po strechu a úpravu okolia vytvárame virtuálnu dvojičku stavby tak, aby bolo možné podľa nej budovu postaviť a prevádzkovať. Táto technológia pomáha predchádzať nečakaným prekvapeniam v realite a súčasne tak vzniká priestor pre koncentráciu všetkých informácií na jednom mieste s intuitívnou dostupnosťou.
Aké technológie vám na projekte Vydrica ešte uľahčili prácu? Použili ste niečo, čo je na Slovensku novinka?
Marián Vido: Vzhľadom na zložité nadväznosti a geometriu projektu bolo vhodné využiť prístupy algoritmického navrhovania. Potrebovali sme, napríklad, prepracovať 3D skeny územia do detailnej geometrie, aby sme zachovali a ochránili historické pamiatky – ľadové jamy. Taktiež sme algoritmizovali návrh komplexných priestorových konštrukcií. V tomto kontexte sa projekcia posúva k vývoju a aplikácii softvérových nástrojov na spracovanie a generovanie nových dát. SIEBERT + TALAŠ spolupracuje so slovenskou softvérovou firmou DEVS, ktorá sa presadzuje v tejto oblasti.
Prišli ste so zaujímavým konceptom strešnej krajiny. Predstavte nám ho.
Marián Vido: Vymysleli sme koncept zelených pultových striech s presahom, ktorý prekrýva všetku nevyhnutnú technológiu na streche tak, aby bola vizuálne ukrytá, najmä voči výhľadom z hradu. Tieto strešné plochy majú skladbu vhodnú pre výsadbu extenzívnej zelene. Pozorovateľ tak pri pohľade z hradu vníma zeleň, a nie technické vybavenie objektov.
V čom je tento koncept technicky zaujímavý?
Marián Vido: V územnom rozhodnutí z roku 2011 bola z hľadiska pamiatkovej ochrany vyslovená požiadavka, že na strechách objektov sa nesmie nachádzať technológia. To sa však kvôli normám, technickým štandardom a používateľským nárokom úplne nedá. Napríklad únikové schodiská musia byť odvetrané nad strechu, podobne všetky vyústenia digestorov, odvetrania kúpeľní, kanalizácie, taktiež komínov či gastro prevádzok. Podarilo sa nám sústrediť tieto technické fragmenty na strechách do centrálneho koridoru a veľmi elegantným spôsobom ich „ukryť“.
Veľa pracujete v zahraničí. Navrhovali ste viaceré projekty v Číne, pôsobíte v Českej republike, dávnejšie ste pracovali v Španielsku. Priniesli ste si do práce na Vydrici nejaké inšpirácie?
Roman Talaš: Prítomnosť SIEBERT + TALAŠ v zahraničí prináša obrovské obohatenie, keďže aktivity v rôznorodých prostrediach prispievajú k širšiemu pohľadu na veci. Predovšetkým sme si z tejto skúsenosti odniesli štruktúrovaný prístup k práci a schopnosť posúdiť najlepšie riešenia v rôznych situáciách, a to na základe skúseností získaných v globálnom kontexte. V rámci bližších destinácií je pre nás najpodstatnejšia Česká republika, kde pražský ateliér SIEBERT + TALAŠ úspešne realizuje náročné štátne a developerské projekty. Zároveň, vďaka desaťročnej prítomnosti v Číne, sme mali príležitosť porozumieť inému kultúrnemu pohľadu na tvorbu architektúry, a to najmä v kontexte významných mestských štruktúr.
SIEBERT + TALAŠ je autorom návrhu technologického diela Hradná spojka so spoluautorom Martinom Kostrejom, projektovým manažérom Vydrica Development. Ako vnímate potrebu prepojenia Vydrice s hradom pomocou výťahu?
Ivan Kulifaj: Hrad na kopci dotvára mestskú atmosféru, ktorá je historicky daná, avšak kopec ako taký vytvára bariéru. Jeden z ideálnych spôsobov jej prekonania je výťah. Hrad ako vyhľadávané turistické miesto a Vydrica ako nová lukratívna mestská zóna ponúkajú potenciál pre vznik nových trás pre peších turistov, ale aj obyvateľov mesta. Celé podhradie od Panskej ulice až po Vydricu bolo historicky vždy multikulturálne a otvorené v rámci sociálno-kultúrnych a náboženských hodnôt. Je to svetovo jedinečná lokalita, v ktorej sa nachádzala synagóga priamo vedľa katedrály. A preto sme prepojenie podhradia nevnímali iba ako projekt, ale aj ako metaforu a prenesenie myšlienky otvorenosti a prepájania rozličných hodnôt. Dôležitým momentom je, samozrejme, aj dizajn. Zámerom bolo celý dopravný objekt „nezviditeľniť“ a prispôsobiť ho v čo najväčšej miere okoliu, aby symbioticky zapadal do prostredia a spĺňal svoju dopravnú funkciu.
Viete nám stručne priblížiť navrhovanú technológiu výťahu na hrad? Aké technologické štandardy sú na takéto výťahy v iných metropolách, kde sa stali zaujímavou atrakciou a bežnou súčasťou mestskej dopravy?
Ivan Kulifaj: Technologické štandardy sa líšia od obtiažnosti terénu a sklonu dráhy. Poznáme lanové výťahy zubačkového typu alebo zavesené lanovky. Príklady máme z celého sveta a často sú riešenia integrovanou súčasťou mestskej dopravy, ako napríklad lanovka v Santo Domingu, Tbilisi alebo výťah v Ríme. Navrhnuté riešenie pre Bratislavu, z dielne hlavného inžiniera projektu Hradná spojka Zdenka Dekana, pracuje s technológiou šikmého výťahu, ktorý prepája dva dynamické body. Nástup k spodnej stanici je z Floriánskej ulice, návrh hornej stanice uvažuje nad osadením na úrovni Bubenkovej ulice. Kabína výťahu s panoramatickým výhľadom sa pohybuje po koľajovej dráhe v sklone 57° a je vyvažovaná protiváhou. Pohon kabíny je umiestnený v spodnej stanici. Režim prevádzky je plne automatický a mal by ponúknuť vysoký jazdný komfort. Šikmý výťah prekonáva medzi spodnou a hornou stanicou výškový rozdiel 41 metrov. Koľajnicu v časti podopiera subtílna oblúková oceľová konštrukcia premosťujúca výšku 25 metrov.
Aká je vízia SIEBERT + TALAŠ pre Vydricu po dokončení jej výstavby z hľadiska začlenenia do urbanizmu Bratislavy?
Roman Talaš: Výstavbou Vydrice, ktorej súčasťou je Hradná spojka, sa umožní prepojenie najdôležitejších peších trás v rámci širšieho územia, ktoré chýbalo od bezprecedentnej asanácie podhradia pri výstavbe Mosta SNP v 60. rokoch minulého storočia.
SIEBERT + TALAŠ je medzinárodné štúdio pre udržateľnú architektúru, urbanizmus a inžinierstvo založené v roku 2002 Matejom Siebertom a Romanom Talašom s jasnou víziou architektúry, v ktorej je krása vyvážená funkčnosťou a konštrukciou. SIEBERT + TALAŠ so sídlami v Bratislave a v Prahe vytvára architektúru a projekciu na širokom spektre projektov zahŕňajúcich bývanie, kancelárie, voľný čas, zdravotníctvo, dopravu a obchod. Medzi prestížne realizácie, na ktorých sa štúdio podieľalo, patria obchodné a administratívne centrum Nivy v Bratislave, nemocnica v Hradci Králové, obytné súbory, ako aj reprezentácia Slovenska na výstave EXPO Dubai 2020. SIEBERT + TALAŠ pri práci na dizajnových a technických výzvach využívajú špičkové softvérové technológie a intenzívne sa zaujímajú o negatívny dopad stavebného priemyslu na prírodu a udržateľnosť životného prostredia.
