Igor Marko, slovenský architekt a urbanista podieľajúci sa na projekte Vydrica. V Londýne založil ateliér mesto tvorby Marko&Placemakers. Ako mediátor a konzultant stojí za transformatívnymi projektmi po celom svete aj doma v Bratislave.
Vydrica je kus stratenej Bratislavy, ktorá už dlho čaká na potrebnú rehabilitáciu. Preto som sa potešil, že sa projekt rozhýbal. Projekt potreboval čas a musel jednoducho dozrieť. Spomínam si, že moja prvá myšlienka bola: „Fíha, tak toto bude tvrdý oriešok pre architektov!“ Je to jeden z najťažších projektov, aký v kontexte Bratislavy niekto môže mať na stole. Vtedy som ešte netušil, že budem jeho súčasťou. Bola mi ponúknutá spolupráca a ja si od prvého momentu naplno uvedomujem, že je to jedinečná výzva, ktorá vyžaduje extra dávku rešpektu a zodpovednosti.
Nemôže byť komplikovanejšie miesto ako to pod hradom. My sa vlastne historicky oblúkom vraciame k miestu, kde prvýkrát vznikala Bratislava, a to je nesmierne záväzné a aj veľmi ťažké, preklenúť časovú slučku. Zároveň riešime emotívny pocit straty jednej časti mesta, ktorá vytvárala prirodzený balans historickej Bratislavy. Po tom, čo ju preťal most a Vydricu zničil požiar, mesto akoby trochu stratilo prirodzenú, rokmi budovanú logiku. Vydrica mala živý a multikulturálny charakter, na Rybnom námestí bolo všetko, čo má mať dobré mesto. To sa vytratilo a my sa teraz spätne snažíme vrátiť späť rovnováhu a opäť spojiť Bratislavu. Z môjho pohľadu to bude práve kvalitný verejný priestor, ktorý zásadne ovplyvní charakter podhradia a jeho plynulú integráciu.
Raz som sa pýtal študentov, čo je tou ingredienciou, ktorú by architekti najviac potrebovali. Jeden zo študentov povedal, že patinu. Spýtal som sa: „Čo to je?“, a on mi povedal, že to je stav, keď sa to „tak zabýva“. Vravím, to je asi to najťažšie, priam nemožné v architektúre vytvoriť, pretože patina vzniká časom. Aj Vydrica bude potrebovať nejaký čas na to, aby sa integrovala s prostredím a všetkým tým, čo sa snažíme vytvoriť. Vieme ju navrhnúť, urobiť, doplniť, ale len život ukáže, ako bude fungovať.
To sú danosti, ktoré nevieme obísť a ktoré sú interpretované v územnom pláne. Morfológia alebo staviteľnosť územia je podmienená topológiou, čo je na tomto projekte veľmi pekné. Mesto fungovalo pod hradom v príjemnej konfigurácii uličiek, kde práve obsahová pestrosť a rôznorodosť boli jeho veľkou kvalitou. Tú sa snažíme napodobniť a vytvoriť nanovo. Historická stopa je daná a územný plán jasne diktuje, ako má zástavba fungovať, takže my len sledujeme logický vývoj a reguláciu územia, ktorá je v tomto prípade dobre nastavená. Mnohé historické artefakty sú citlivo zakomponované do nového riešenia. Navyše použijeme aj pôvodný nájdený materiál, ktorý zrecyklujeme. Kombináciou použitých materiálov dostanú ulice unikátny charakter. Kvalitný, dobre integrovaný detail vytvorí príjemnú funkčnú mikromierku, ktorú obdivujeme na historických mestských centrách. Ako vidíte život vo Vydrici po dokončení? Veľa vecí je otvorených. Vydrica nie je ostrovom a na plnú integráciu potrebuje doriešenie dotykových území. Ako bude fungovať spojenie s Dunajom, ako bude fungovať prepojenie do Starého Mesta, ako bude riešené prepojenie na hrad a na Zuckermandel. Bude tu nový kus mesta, kam budú prichádzať noví obyvatelia a otestujú kvalitu priestoru cez ľudský zážitok a užívateľnosť. Pevne verím, že sem prídu ľudia, ktorí budú mať to prostredie radi a svojou aktivitou pozitívne ovplyvnia prostredie. Ja si predstavujem živú a rôznorodú komunitu, ktorá bude kreatívne tvoriť charakter novej Vydrice. Nikto nemá v záujme vytvoriť izolovanú a exkluzívnu časť mesta. Kreativita, umenie a zdieľaný kultúrno-spoločenský obsah by mali byť energetickým základom budúcej Vydrice, ktorá sa bude meniť a nepochybne ďalej rozvíjať.
Vydrica obsahovo aj výrazovo obohatí historické centrum. Zásadne ovplyvní mentálnu a zážitkovú kvalitu mesta. Asi najdôležitejší bude jeho nový rozmer v podobe pešej dostupnosti. Pocit existujúceho historického kompaktného mesta a jeho rôznorodosti chceme predĺžiť až na Vydricu. V tomto prípade je Vydrica posledným elementom veľkej skladačky. Pevne verím, že ak sa podarí plnohodnotne a kontinuálne prepojiť Staré Mesto s Vydricou a s ďalšími časťami mesta, Bratislava konečne začne fungovať ako celok. Je síce krásna vo svojej rôznorodosti, ale rôzne časti majú individuálny charakter a akoby neboli prepojené. Chýbajú spojivá mesta a Vydrica je jedno z prioritných spojív. Mám pocit, že teraz je najvyšší čas na to, aby sa to stalo. Je to pre Bratislavu mimoriadne potrebné, máme výborný tím a šťastie na veľkorysého a zodpovedného klienta, ktorý rozumie veciam. Zatiaľ mám pocit, že to funguje tak, ako by malo.
Vydrica výrazne obohatí a hlavne výrazne zväčší turistický priestor, ktorý je v súčasnosti limitovaný historickým jadrom. Málo návštevníkov prenikne hlbšie do mesta. Obnovia sa prepojenia do podhradia a na hrad. Otvoria sa nové turistické destinácie vrátane Vodnej veže. Mnohé artefakty minulosti budú integrované s novou štruktúrou a ponúknu atraktívne miesta pre návštevníkov. Vydrica pomôže nasmerovať návštevníkov aj do priestorov nábrežia, čím sa celý priestor oživí.
Každá dobrá mestská štvrť musí byť dobre obsahovo namixovaná. Mali by tu ľudia bývať aj pracovať. Okrem malej administratívy, obchodov, služieb a gastra rátame s aktívnou vrstvou malých galérií a priestorov kreatívneho spoločenského využitia. Veríme, že vznikne dobrý základ pre kultúrno-spoločenský priestor, ktorý sa bude ďalej rozvíjať a nájde si svoj vlastný špecifický charakter. Do veľkej miery bude záležať, v akej zdieľanej symbióze budú prevádzky a hlavne užívatelia fungovať.
