Igor Marko: Nová Vydrica obsahovo aj výrazovo obohatí historické centrum

Igor Marko, slovenský architekt a urbanista, podieľajúci sa na projekte Vydrica. V Londýne založil ateliér mestotvorby Marko&Placemakers. Ako mediátor a konzultant stojí za transformatívnymi projektami po celom svete, aj doma v Bratislave.

Aká bola vaša prvá myšlienka, keď vám ponúkli spoluprácu na projekte Vydrica?
Vydrica je kus stratenej Bratislavy, ktorá už dlho čaká na potrebnú rehabilitáciu. Preto som sa potešil, že sa projekt rozhýbal. Projekt potreboval čas a musel jednoducho dozrieť. Spomínam si, že moja prvá myšlienka bola „Fíha, tak toto bude tvrdý oriešok pre architektov!“ Je to jeden z najťažších projektov, aký v kontexte Bratislavy niekto môže mať na stole. Vtedy som ešte netušil, že budem jeho súčasťou. Bola mi ponúknutá spolupráca a od prvého momentu si naplno uvedomujem, že je to jedinečná výzva, ktorá vyžaduje extra dávku rešpektu a zodpovednosti.

Čo bolo kľúčové pri riešení tohto historického územia pod hradom?
Nemôže byť komplikovanejšie miesto ako to pod hradom. My sa vlastne historicky oblúkom vraciame k miestu, kde prvýkrát vznikala Bratislava, a to je nesmierne záväzné a aj veľmi ťažké, preklenúť časovú slučku. Zároveň riešime emotívny pocit straty jednej časti mesta, ktorá vytvárala prirodzený balans historickej Bratislavy. Po tom, čo ju preťal most a Vydricu zničil požiar, mesto akoby trochu stratilo prirodzenú, rokmi budovanú logiku. Vydrica mala živý a multikulturálny charakter, na Rybnom námestí bolo všetko, čo má mať dobré mesto. To sa vytratilo a my sa teraz spätne snažíme vrátiť späť rovnováhu a opäť spojiť Bratislavu. Z môjho pohľadu bude to práve kvalitný verejný priestor, ktorý zásadne ovplyvní charakter podhradia a jeho plynulú integráciu.

Aké hlavné zistenia o Vydrici vám vzišli z podrobnej štúdie priestoru?
Raz som sa pýtal študentov, čo je tou ingredienciou, ktorú by architekti najviac potrebovali. Jeden zo študentov povedal, že patinu. Spýtal som sa, čo to je? A on mi povedal, že to je stav, keď sa to „tak zabýva“. Vravím, to je asi to najťažšie, priam nemožné v architektúre vytvoriť, pretože patina vzniká časom. Aj Vydrica bude potrebovať nejaký čas na to, aby sa integrovala s prostredím a všetkým tým, čo sa snažíme vytvoriť. Vieme ju navrhnúť, urobiť, doplniť, ale len život ukáže, ako bude fungovať.

Ako sa historická štvrť premietne v budúcej podobe projektu?
To sú danosti, ktoré nevieme obísť a ktoré sú interpretované v územnom pláne. Morfológia, alebo staviteľnosť územia je podmienená topológiou, čo je na tomto projekte veľmi pekné. Mesto fungovalo pod hradom v príjemnej konfigurácii uličiek, kde práve obsahová pestrosť a rôznorodosť boli veľkou kvalitou. Tú sa snažíme napodobniť a vytvoriť nanovo. Historická stopa je daná a územný plán jasne diktuje ako má zástavba fungovať, takže my len sledujeme logický vývoj a reguláciu územia, ktorá je v tomto prípade dobre nastavená. Mnohé historické artefakty sú citlivo zakomponované do nového riešenia. Navyše použijeme aj pôvodný nájdený materiál, ktorý zrecyklujeme. Kombináciou použitých materiálov dostanú ulice unikátny charakter a kvalitný, dobre integrovaný detail vytvorí príjemnú funkčnú mikromierku, ktorú obdivujeme na historických mestských centrách.

Čo prinesie Vydrica mestu a jeho obyvateľom?
Vydrica obsahovo aj výrazovo obohatí historické centrum. Zásadne ovplyvní mentálnu a zážitkovú kvalitu mesta. Asi najdôležitejší bude jeho nový rozmer v podobe pešej dostupnosti. Pocit existujúceho historického kompaktného mesta a jeho rôznorodosti chceme predĺžiť až na Vydricu. V tomto prípade je Vydrica posledným elementom veľkej skladačky. Pevne verím, že ak sa podarí plnohodnotne a kontinuálne prepojiť Staré Mesto s Vydricou a s ďalšími časťami mesta, Bratislava konečne začne fungovať ako celok. Je síce krásna vo svojej rôznorodosti, ale rôzne časti majú individuálny charakter a akoby neboli prepojené. Chýbajú spojivá mesta a Vydrica je jedno z prioritných spojív. Mám pocit, že teraz je najvyšší čas na to, aby sa to stalo.

Je to pre Bratislavu mimoriadne potrebné, máme výborný tím a šťastie na veľkorysého a zodpovedného klienta, ktorý rozumie veciam. Zatiaľ mám pocit, že to funguje tak, ako by malo.

Ako vidíte život na Vydrici po dokončení?
Veľa vecí je otvorených. Vydrica nie je ostrovom a na plnú integráciu potrebuje doriešenie dotykových území. Ako bude fungovať spojenie s Dunajom, ako bude fungovať prepojenie do Starého Mesta, ako bude riešené prepojenie na hrad a na Zuckermandel.

Bude tu nový kus mesta, kam budú prichádzať noví obyvatelia a otestujú kvalitu priestoru cez ľudský zážitok a užívateľnosť. Pevne verím, že sem prídu ľudia, ktorí budú mať to prostredie radi a svojou aktivitou pozitívne ovplyvnia prostredie. Ja si predstavujem živú a rôznorodú komunitu, ktorá bude kreatívne tvoriť charakter novej Vydrice. Nikto nemá v záujme vytvoriť izolovanú a exkluzívnu časť mesta. Kreativita, umenie a zdieľaný kultúrnospoločenský obsah by mali byť energetickým základom budúcej Vydrice, ktorá sa bude meniť a nepochybne ďalej rozvíjať.