Ako príslušníčka generácie Mileniálov sa narodila do doby, v ktorej spoznávame dôsledky masového konzumu. Klimatické opatrenia preto vníma ako samozrejmú a potrebnú vec, nie ako obmedzenie komfortu. Cez ich prizmu pristupuje aj k svojej práci. Mladá architektka Miroslava Argalášová zo štúdia Compass Architekti sa spolupodieľala na návrhu novej Vydrice v Podhradí. Vydrica je podľa nej ukážkový príklad udržateľného prístupu k mestotvorbe: potrebujeme skompaktniť mestá, vyplniť prázdne a nevyužité územia v meste. Nemusíme nič nové vymýšľať, toto sú fungujúce veci, ktoré sa robili oddávna, hovorí.
Čo vlastne sú klimatické opatrenia a čo je kľúčom k ich tvoreniu pri navrhovaní obytných mestských projektov?
Klimatické zmeny sú následkom globálneho otepľovania, ktoré nastáva, i keď si niektorí ľudia ešte stále myslia, že to nie je tak. Okrem priemyselných areálov, ktoré produkujú mnoho skleníkových plynov, je to aj doprava, odlesňovanie, celý súbor faktorov, vedúcich ku klimatickým zmenám. Klimatické opatrenia by mali zvrátiť tento proces alebo ho aspoň spomaliť. Tieto opatrenia spočívajú hlavne v systémových zmenách, nie v technológiách, ktoré sa stále vyvíjajú a v čase menia. Systémové zmeny musia nastať aj v urbanizme a architektúre.
Ako sa prejavujú v tejto oblasti?
Nový trend oproti dovtedajšej výstavbe miest nastavila výstavba veľkých sídlisk za socializmu. Sídlisko je samo o sebe neekologické, výšková výstavba je roztrúsená na veľkých plochách. Dnes sa urbanizmus vracia späť, k hustej blokovej štruktúre, k zahusťovaniu miest a kompaktnej zástavbe. Nemusíme nič nové vymýšľať, pretože toto sú fungujúce veci, overené históriou. Úzka ulica Starého mesta sa prehreje menej ako veľká ružinovská radiála.
Dnes sa v mnohých veciach vraciame späť, spomienkový optimizmus nám hovorí, že naši predkovia žili lepšie. Je to aj tento prípad zahusťovania miest?
V niečom to je návrat, už len preto, že do nástupu socializmu sa tu stavalo takto stále. Domy stáli blízko seba, mestá boli kompaktné. V šesťdesiatych rokoch sa začali stavať riedke satelitné sídliská mimo centra mesta. Dovtedy sa ľudia po meste mohli pohybovať aj pešo, ale sídliská ho roztiahli, zvýšili dopyt po doprave a infraštruktúre, keďže vznikol pohyb ľudí za prácou a späť.
Sídliská sú však oveľa zelenšie než centrá miest.
To je pravda. Druhá vec je kvalita zelene na sídliskách, ktorá je často zanedbaná. Ani veľká zatrávnená plocha nemá až takú silu v boji voči klimatickým zmenám akú má mestský park.
Pod klimatickými opatreniami sa najčastejšie rozumejú práve zelené riešenia ako zelené strechy alebo vysádzanie zelene v okolí novostavieb. Architekti a urbanisti sa na to pozerajú inak?
Zahusťovanie miest je prioritou už len preto, že okrem spomínaných dôvodov nechceme, aby nová výstavba zaberala ďalšiu ornú pôdu a zelené plochy. Potrebujeme skompaktniť mestá, vyplniť prázdne, nevyužité územia v meste – ukážkovým príkladom je Vydrica. Mesto by malo byť stavané tak, aby zo všadiaľ bolo blízko a nemuseli sa používať autá, naopak, aby sme podporili cyklistickú a mestskú hromadnú dopravu. Rovnako dôležitá je priepustnosť povrchov v meste. V Bratislave je v uliciach veľa nepriepustného betónu a asfaltu, ktorý sa prehrieva zo všetkých materiálov najviac. Kým budeme asfaltovať obrovské parkoviská, je ťažké bojovať so zmenami v mestskej klíme. Riešením sú priepustné dlažby a zatrávňovacie kocky, ktoré pustia vodu do zeme. Samozrejme, dôležitým faktorom je zeleň, ale vzrastlá zeleň, čiže dospelé stromy, ktoré chladia ulice.
Zelené strechy začínajú byť už samozrejmou súčasťou nových stavieb?
Nemyslím, že sú brané ako samozrejmosť, lebo sa nedajú spraviť všade. Oproti systémovým, udržateľným opatreniam sú zelené strechy skôr užitočným doplnkom, ale určite dôležitým vďaka tomu, že dokážu ochladiť lokálnu mikroklímu. V starom centre so šikmými alebo pultovými strechami ich však ťažko realizovať.
Budú zelené strechy súčasťou Vydrice?
Áno, na Vydrici sú zelené strechy zadefinované už územným plánom zóny. Pri pohľade z hradu nebude nič nové, rušivé. Navrhli sme extenzívne aj intenzívne zelené strechy, čiže zeleň, o ktorú sa netreba starať, ale aj strešné záhradky, kde si ľudia vedia vypestovať zeleninu alebo kvety pre včely. Z pohľadu chodca bude človek vnímať od hlavnej rímsy smerom nahor rôzne zošikmenia. Aj keď strechy sú rovné, dojem pôvodného tvaroslovia ostáva zachovaný v modulácií hmôt domov.
Ktoré ďalšie klimatické opatrenia budú na Vydrici?
Vydrica je skvele nastavená hlavne v systémových opatreniach – bude to kompaktná štvrť v centre mesta, využije pozemok, ktorý je momentálne zanedbaný a nevyužitý. Ulice sú úzke, takže slnko preniká, ale neprehrieva široké uličné koridory. Vydrica bude územím bez áut, tie budú skryté pod zemou a celý vrch bude využitý pre peší pohyb, čo je dôležitý prvok transformácie miest v súčasnosti. Územie má veľmi dobré napojenie na mestskú hromadnú dopravu, v blízkosti je električková radiála. Parkovacích miest bude menej vďaka šikovnej technológii na zdieľanie parkovania. Vo verejných priestoroch bude použitá priepustná dlažba a v uliciach vysadené už dospelé stromy, ktoré poskytnú tieň hneď po vysadení. Koreňový systém bude zapustený do podzemných priestorov, namiesto parkovacích miest. V súčasnosti sa overuje aj využitie geotermálnej energie.
Hovoríme prevažne o pasívnych opatreniach voči otepľovaniu. Aké sú tie aktívne? Čo môžu robiť obyvatelia miest?
Hlavný problém s nami ľuďmi je, že sme prepadli pohodlnému životu a všetko si chceme uľahčiť. Je to v poriadku, ale už sa to deje na úkor iných živých bytostí, prostredia a v konečnom dôsledku aj nás. Momentálne podľa vedcov prechádzame šiestym masívnym vyhynutím druhov, pri piatom vyhynuli dinosaury po páde meteoritu. Takmer každý deň vyhynie nejaký druh. Je to dôsledok toho, že sme si veľmi zvykli na to naše pohodlie. V prostredí mesta s tým vieme bojovať mnohými spôsobmi, no podľa mňa je alfa-omega presadnúť z áut, ale nie do elektromobilov. Podstata je v uskromňovaní, preto by sme sa mali naučiť využívať zdieľanie áut, nejazdiť v nich sami. Vo Viedni je jeden pekný obytný projekt susedského bývania, kde celá bytovka zdieľa jedno auto. Ale úplne stačí aj dvakrát do týždňa vytiahnuť namiesto auta bicykel. Ak by to spravil každý, zmenu pocítime okamžite. Iniciatíva musí vyjsť od ľudí, len sa musíme chcieť vzdať pohodlia. Verím, že čoskoro prídu pozitívne obmedzenia aj z legislatívy – skôr, než to zájde príliš ďaleko.
Už aj zahusťovanie miest niekomu môže prísť ako siahanie na komfort. Trend je taký, že chceme bývať v centre mesta, ale cítiť sa ako na Myjavských kopaniciach, kde nám popred okná nebude behať niekto cudzí.
Ja mám rada mestský život so všetkým, nevadí mi bývať vedľa električkovej trate, nevadí mi hustá zástavba. Mesto žije, má svoje zvuky, je o interakcii so susedmi. Ten pocit súkromia v meste prišiel paradoxne zo sídlisk, z riedko osadených vežiakov s veľkými plochami pred domami. Ak je niečo bližšie, už nám vadí, že sme veľmi blízko pri susedovi. Pre takýchto ľudí zahusťovanie bude obmedzovaním komfortu, ale iná cesta nie je, ak chceme aby mestá boli udržateľné a aby sme tu nezhoreli na slnku. Treba sa na to pozerať tak, že to nie je o strate pohodlia, ale naopak, zvyšovanie kvality života. Najprv sa nám nebude páčiť, že nemôžeme sadnúť do auta a ísť hocikam, ale postupne zistíme, že po uliciach sa dá prechádzať a že je to veľmi príjemné po celom dni v práci.
Prechádza mladá generácia zmenou myslenia a prístupu k environmentu? Ako to cítite medzi rovesníkmi?
Myslím si, že to cítime viacej, lebo ide o našu budúcnosť, v ktorej budeme žiť a naše deti, ktoré budú žiť ešte neskôr. Teraz všetci zisťujeme následky konzumu, ktorý vznikol dávno. Ten „boom“ jednorazových plastov, ktoré nebolo treba umývať – použiješ, vyhodíš – super! A my teraz vidíme, že všetky plasty, ktoré sa kedy na Zemi vyrobili, sú stále tu. Mladú generáciu formuje to, že sa narodila už do týchto dôsledkov.
