K pestrému mestskému životu patria aj rôzne komunity a menšiny, jednou z nich je v Bratislave aj evanjelická cirkev. Cirkevné stavby ako pamiatky sú spájané s dávnejšími dobami, no zaujímavý kostol, zapísaný do zoznamu pamiatok z obdobia moderny, máme aj v širšom centre hlavného mesta. Hoci štvrťou pri bývalom pivovare Stein a vysokoškolskom internáte STU, takzvanom “Bernoláku”, prúdi denne množstvo ľudí, málokto vie, že prechádza okolo modernistického kostola na Legionárskej.
Evanjelická cirkev oficiálne vznikla na území hlavného mesta v roku 1606. Kým súčasná kresťanská chrámová architektúra je výrazne voľnejšia, v minulosti podliehala prísnym pravidlám. Evanjelici boli počas svojich začiatkov diskriminovaní, a čo momentálne považujeme za samozrejmé, sa muselo rodiť v náročnom boji. Evanjelické kostoly sa museli stavať bez veže, regulovaný bol tiež ich počet. Práve z tohto obdobia pochádzajú Veľký a Malý kostol na Panenskej ulici. K zrovnoprávneniu došlo v roku 1781, kedy vydal panovník Jozef II. tzv. Tolerančný patent.
Po vzniku Československej republiky rastúcemu počtu Slovákov nestačil Malý kostol a aj politická situácia spôsobila, že si evanjelici v roku 1933 postavili Nový kostol na Legionárskej ulici. Vznikol podľa projektov Michala Milana Harminca. Architektúra kostola s tehlovým povrchom, s asymetricky umiestnenou vežou, plochou strechou a prísnym interiérom je kvalitným funkcionalistickým dielom.
Takmer 300 realizovaných stavieb zaraďuje Harminca k najproduktívnejším stredoeurópskym architektom. V jeho ateliéri vzniklo cez stovku projektov. Okrem kostolov a obytných budov postavil aj najväčšie tatranské sanatórium a tri budovy Slovenského národného múzea. V budove, ktorú projektoval, podpísali Martinskú deklaráciu.
Modernistické kostoly prvej polovice dvadsiateho storočia sa medzitým stali nadčasovými a nad-konfesijnými vyjadreniami mystiky, atmosféry a duchovného zážitku. Prelomovým bol Le Corbusierov Ronchamp z roku 1954. Harmincov Nový kostol sa dobou i atmosférou dá skôr prirovnať k modernej stavbe od slovinského architekta Jože Plečnika, ktorá bola realizovaná medzi 1928 – 1932 v Prahe na námestí Jiřího z Poděbrad.
Nový kostol už nie je najnovším evanjelickým chrámom na území Bratislavy, predstavuje dnes už pomerne starú líniu moderných kostolov s čistými architektonickými hmotami. Po páde komunizmu nastal stavebný boom rôznorodej kvality a v spojení s novonadobudnutou slobodou náboženského prejavu sa podpísal aj na cirkevných stavbách v mnohých slovenských mestách.
Milan Michal Harminc bol sám evanjelik a realizoval za svojho života okolo sto katolíckych, evanjelických i srbských ortodoxných kostolov v rôznych štýloch. Pochádzal zo slovenskej obce v srbskej Vojvodine. Jeho dielo nám doteraz pripomína Spolok architektov Slovenska, ktorý od roku 1997 udeľuje Ceny architekta Michala Milana Harminca. Ceny sa udeľujú za nové architektonické diela, ale i za rekonštrukciu architektonických pamiatok, Harmincových diel.
