Otvorili sme predajné miesto

Stretnime sa vo Vydrici osobne

Navštívte nás

MagazínPríbehy Bratislavy9 MIN

Peter Gero: Výzvou pre Vydricu je Vodná veža, Dunaj a veľké Korzo

Urbanista Peter Gero je rodený Bratislavčan. V ´68. emigroval do Nemecka. V Hamburgu  sa ako vedúci stavebný riaditeľ na magistráte dlhé roky podieľal na rozvoji mesta a bol aj pri vytváraní novej modernej štvrte HafenCity v bývalom prístave. Dnes pôsobí ako konzultant, v Brne a Liberci v kancelárii architekta mesta, V Prahe je poradcom primátora a riaditeľa pre mestský rozvoj a spolupracuje aj s tamojším IPR.

V roku 2007 bol v medzinárodnej porote súťaže o novú podobu Vydrice v Podhradí. Dnes sa ako externý poradca podieľa na príprave a realizovaní projektu Vydrica. „Myslel som si, že Bratislave stačí po revolúcii desať rokov slobody a pozbiera sa. Strašne som sa mýlil,“ hovorí.

Vychutnávate si mestský život, ktorý Bratislava poskytuje? Kde je vaše obľúbené miesto?

Určite áno, v rôznych mestských častiach od Horského parku, cez Korzo až po Euroveu. Všetky tieto priestory sú mi blízke a rád si ich užívam. Ale musím povedať, že ako človek, ktorý sa profesionálne pozerá na mesto a jeho potenciály, vidím priestory s oveľa väčším potenciálom. Sú zanedbané a ľuďom nedostupné. Napríklad Hurbanové kasárne, Mickiewiczova, aj Štefánikova ulica. Akoby boli tvorené s nedostatočnou energiou. O Obchodnej ulici ani nehovorím.

Čo s tým?

Ak by sa otvoril priestor okolo Hurbanovych kasární pre ľudí, pre študentov z okolitých vysokých škôl, tam by to začalo žiť až po Dunajskú ulicu a k Eurovei, Poštovú ulicu a Námestie SNP.

A ako je možné, že v samom lukratívnom centre mesta sú brownfieldy, rozpadajúce sa historické budovy, zarastené pozemky za plotmi, alebo divoké parkoviská?

Vysvetľujem to porušeným vzťahom k histórii. O historické stopy sa nestarajú zanietení Bratislavčania, ale kadekto iný. Mesto si vyžaduje opateru, a na to nie sme zvyknutí. Hovoríme o tom, že ľudia by mali viac chodiť peši, ale pozrite sa na chodníky – kadiaľ majú chodiť?

Vydrica – pohľad z Petržalskej strany Dunaja

Ako urbanista sa vždy pozeráte na mesto očami profesionála?

Áno a všímam si nedostatky v každom meste, nielen v Bratislave. Okrem toho čo je, však vidím aj to, čo by tam mohlo alebo malo byť.

Nie je potom ťažké vytvoriť si k mestu vzťah?

Možno som k Bratislave preto tak kritický, lebo je to moje rodné mesto a má medzi najobľúbenejšími mestami prím. Inak by som tu ani nebol. Môj vzťah k mestu určuje aj to, že mu rozumiem a viem, prečo je také. Viem ho čítať a vidím jeho nedostatky aj potenciály. Kedysi som si myslel, že Bratislave postačí desať rokov slobodného režimu a že sa dá dokopy. Strašne som sa mýlil.

Dá sa proces premeny Bratislavy porovnať s premenou štvrte HafenCity v Hamburgu, ktorej ste sa aktívne zúčastnil?

Neporovnával by som to, ale na rozdiel od Bratislavy, v Hamburgu vidieť proces. Ak by ste sa dívali ďalekohľadom do budúcnosti HafenCity, medzi prvým nakuknutím a hotovou štvrťou je proces, ktorému rozumiete. Ja v Bratislave tento proces zatiaľ nevidím. Snáď až teraz, pri súčasnom primátorovi Vallovi, sa to mení.

Filharmónia v HafenCity

V HafenCity sa pred troma rokmi stala dominantou mesta filharmónia, ktorá je doslova korunou štvrte. Mala by mať takúto atraktívnu dominantu aj Bratislava, alebo by stačilo ak by fungovali základné veci?

Jedno nejde bez druhého. Základné problémy treba vyriešiť, či tu nejaký kultúrny stánok je alebo nie je. Pre mňa stojí otázka inak: je šanca, že by hlavné mesto Slovenska malo na to? A nemyslím finančne, ale ako spoločenskú potrebu. Vidím tu priestor Vodnej veže na Vydrici, ktorá leží v línii kultúrnych inštitúcií od Umelky po SNG a ďalej. A paralelne k tomu vidím ďalší mestský priestor v Petržalke pri Divadle Aréna. Momentálne je tam najatraktívnejšie bezplatné kempovacie mesto v Európe a veľké parkovisko v prachu a blate. Aj to hovorí o našej kultúre a preto neviem, či sme na taký kultúrny stánok pripravení. Ale aspoň zatiaľ nie je priestor ničím „zapackaný“, ani predaný. Všetky ostatné problémy sú riešiteľné.

Ako sa chováme k Dunaju?

Rieka vytvára každému mestu charakter, no Bratislava sa ešte stále odvracia od Dunaja. Nepoznám mesto, ktoré by sa tak izolovalo od rieky, napriek Eurovei a prvým náznakom. A tie dokazujú, že Bratislavčania by si rieku osvojili, lebo sú otvorení a zvedaví. Jednoduché podujatia ako Biela noc pritiahnu do ulíc stotisíc ľudí.

Keď ste odchádzali zo Slovenska do emigrácie, ešte nestál Nový most a ešte stáli zvyšky Vydrice. Ako ste toto miesto vnímali po návrate?  

Prvýkrát som sem prišiel po dvadsiatich rokoch. Viac ma zaujal most, ale do mesta som sa nedostal. Do centra sa nechodilo, lebo doba bola represívna a politicky sledovaná. Ťažko sa bolo dostať vôbec do Československa, na hraniciach sa dlho čakalo a po príchode ste sa museli prihlásiť na polícii na „Februárke“. Radšej som sa zdržiaval s kamarátmi v Dúbravke, kde nás nik nevidel a nepočul. Korzo znovu ožilo až po novembri ´89.

Vydrica zmizla na 50 rokov zo zemského povrchu. Aké je to začať navrhovať nový projekt na takom mieste?  

Je to obrovská výzva, pretože tu musíte použiť všetku svoju odbornosť na vdýchnutie historickej stopy do novej štvrte. Nájsť túto bratislavskú stopu, zničenú pozdĺžne aj priečne, od Hradu po Dunaj a od Hviezdoslavovho námestia po Zuckermandel, sa projektu Vydrica podarilo v pôdorysoch pôvodných ciest, v priehľadoch na Dóm a na Hrad, aj v historických pamiatkach na území, ktoré sa zachovajú. Stále sú tu však tri veľké výzvy, nielen pre projekt, ale aj pre mesto: Vodná veža ako kĺb celej lokality, prepojenie k Dunaju a prepojenie s Korzom.

Prečo bude práve tento posledný návrh Vydrice dobrý?  

Treba odpovedať v kontexte, keďže netvoríme nový projekt na zelenej lúke. Ak pri hodnotení vychádzame z existujúcich podmienok a z procesu tvorby, tento projekt je najlepší, aký si viem momentálne predstaviť. Vyberá to najlepšie z historického priestoru, najlepšie prvky zo súťaže a z existujúceho územného plánu vytvára optimálny urbanizmus a architektúru. Odpovedá na otázky o historizujúcej architektúre verzus modernej, umožňuje prepojenie na Korzo a jeho predĺženie. Využíva výhodu Vydrice o ktorej sa málo hovorí, a to je orientácia z východu na západ, čo je najideálnejšia poloha pre mestský bulvár a pre hodnotné výhľady.

Vydrica – pohľad zhora

Dôležitou výzvou pre Vydricu bude aj vnesenie života, ktorý tam vždy bol.  

Na implementovanie života do Vydrice je potrebné dobre nastaviť partery, teda prízemie budov, ktoré slúži verejnosti. Tu sú partery vyššie, v priamom dotyku s ulicou a bude na nich množstvo malých prevádzok. Druhým predpokladom oživenia miesta je zotrvanie investora v priestore aj po dokončení stavby. Investor bude riadiť obsadenosť a rôznorodosť prevádzok tak, aby vznikol živý a atraktívny obsah pre obyvateľov a návštevníkov Vydrice. Na rozdiel od dnešného centra mesta, kde osemdesiat percent tvoria obchody so suvenírmi pre turistov.

Kto má byť v meste tým rozhodným hlasom ktorý povie čo je pre mesto a jeho obyvateľov dobré?   

Neexistuje jeden takýto hlas. Na konci procesu je však primátor s politickou zodpovednosťou a jeho ľudia, ktorí musia rozhodnúť. Odborná kapacita je architekt mesta – ale skôr by to mal byť riaditeľ mestského rozvoja, vzhľadom na to, že je to komplexná integrujúca funkcia. Mesto nemá byť moderátorom, ale spolutvorcom, ktorý spolupracuje s investormi a Bratislavčanmi. Takto sa robí dobré mesto. Hlasy verejnosti samozrejme treba vypočuť a brať vážne. Zároveň si treba uvedomiť, že hlas verejnosti hovorí len o status quo – „chcem to tak, ako to je“. Ale dobré projekty, ako napríklad petržalský Hájpark, by takto nikdy nevznikli. Dnes sú susedia Hájparku  radi, lebo sa zlepšilo ich okolie, služby, ceny okolitých nehnuteľností stúpli. Konečné rozhodnutie by malo byť vždy aj v prospech ľudí, ktorí to však nie hneď vnímajú.

 

Kontaktujte nás

Dohodnite si stretnutie

Kontaktujte nás

Kancelárske priestory vo Vydrici

Kontaktujte nás

Obchodné priestory vo Vydrici